Hodnotenie:
Emiko Ohnuki-Tierney v knihe „Ryža ako ja“ skúma zložitý vzťah medzi Japoncami a ryžou, pričom skúma kultúrnu symboliku aj praktickú realitu spotreby ryže a poľnohospodárstva v Japonsku. Spochybňuje bežné predpoklady o úlohe ryže v japonskej spoločnosti a poukazuje na paradoxy v jej význame v porovnaní s jej skutočným používaním.
Výhody:Kniha poskytuje podnetnú analýzu symbolického významu ryže v japonskej kultúre, vyvracia mýty a zároveň skúma hlbšie významy spojené s ryžou. Autor predkladá diferencovaný pohľad, ktorý nabáda čitateľov, aby prehodnotili zjednodušené predstavy o „japonskej povahe“, a ponúka cenné poznatky o moderných premenách stravovacích návykov. Kniha je dobre preskúmaná a zaslúži si širšie publikum aj mimo antropologických kruhov.
Nevýhody:Niektoré časti knihy sa môžu zdať hutné alebo príliš akademické, čo môže odradiť bežných čitateľov. Okrem toho by niektorým argumentom prospela jasnejšia prezentácia, aby účinne sprostredkovala diskutované paradoxy. V knihe môžu chýbať aj praktické informácie pre tých, ktorí hľadajú jednoduché skúmanie ryže v kulinárskom kontexte.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Rice as Self: Japanese Identities Through Time
Sme to, čo jeme? Čo jedlo prezrádza o tom, ako žijeme a ako o sebe zmýšľame vo vzťahu k ostatným? Prečo majú ľudia silnú náklonnosť k vlastnej kuchyni a odpor k jedlám iných? V tomto pútavom rozprávaní o zásadnom význame, ktorý má ryža pre Japoncov, sa v knihe Ryža ako ja skúma, ako ľudia používajú metaforu hlavného jedla pri koncipovaní seba samých vo vzťahu k iným národom.
Emiko Ohnuki-Tierney sleduje meniace sa kontúry japonského poňatia seba samého, ktoré sa objavovali s rôznymi historickými druhými - či už Číňanmi alebo Západoeurópanmi -, a ukazuje, ako ryža a ryžové polia slúžili ako prostriedok tohto uvažovania. Na príklade Japonska navrhuje nový medzikultúrny model interpretácie seba a iných.
