Hodnotenie:
Kniha ponúka analýzu podobností a rozdielov medzi neskorším rímskym stoicizmom a raným kresťanstvom, pričom sa zameriava najmä na ich etické učenie v prvom a druhom storočí. Zatiaľ čo niektorí čitatelia považujú túto vedeckú prácu za zaujímavú a poučnú, iní ju kritizujú za údajnú zaujatosť voči kresťanstvu.
Výhody:⬤ Vedecká analýza stoicizmu a raného kresťanstva, ktorá poskytuje pohľad na ich etické učenie.
⬤ Rieši nesprávne predstavy o stoicizme a jeho morálnom učení.
⬤ Zdôrazňuje univerzálnosť stoického myslenia v porovnaní s obmedzenejšími názormi raného kresťanstva.
⬤ Ponúka obhajobu stoických osobností ako Seneca pred bežnou kritikou.
⬤ Autor prináša fascinujúce porovnania, ktoré môžu čitateľov podnietiť k prehodnoteniu tradičných názorov na tieto filozofické tradície.
⬤ Niektorí čitatelia považujú dielo za nečestne zaujaté voči kresťanstvu, ktoré vykresľuje nespravodlivo.
⬤ Autorovi sa vyčíta selektívne využívanie biblických textov na kritiku kresťanstva, pričom stoicizmu poskytuje priaznivejšie zastúpenie.
⬤ Kritici tvrdia, že autor používa zbytočne zložitú grécku terminológiu, ktorá môže čitateľov odradiť.
⬤ Jeden z recenzentov tvrdí, že knihu sa neoplatí čítať, pretože ju považuje skôr za propagáciu nenávisti než porozumenia.
⬤ V negatívnych recenziách prevládajú obvinenia z akademickej nečestnosti a nedostatku nestrannosti voči obom filozofiám.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Roman Christianity and Roman Stoicism: A Comparative Study of Ancient Morality
Všeobecne sa má za to, že kresťanstvo prinieslo do antického sveta úplne novú a lepšiu morálku, novú morálku, ktorá bola rozhodne univerzálna, na rozdiel od etiky filozofických škôl, ktoré sa týkali len niekoľkých intelektuálov. Runar M. Thorsteinsson predstavuje výzvu tomuto názoru porovnaním kresťanskej morálky v Ríme prvého storočia so súčasnou stoickou etikou v meste.
Thorsteinsson predstavuje a rozoberá morálne učenie rímskeho stoicizmu; Senecu, Musonia Rufa a Epiktéta. Potom predstavuje morálne učenie rímskeho kresťanstva, ako je zastúpené v Pavlovom liste Rimanom, v prvom Petrovom liste a v prvom Klementovom liste. Po vytvorení základov pre svoje porovnanie skúma podobnosti a rozdiely medzi rímskym stoicizmom a rímskym kresťanstvom z hľadiska morálky.
Na porovnanie sa používa päť širokých tém, otázky kresťanských a stoických názorov na: konkrétnu morálku alebo spôsob života ako správny kult božstva; určité osoby (ako Ježiš a Sokrates) ako vzory správneho spôsobu života; dôležitosť vzájomnej lásky a starostlivosti; neodplácanie a "lásku k nepriateľom"; a sociálny rozmer etiky. Tento prístup odhaľuje zásadnú podobnosť medzi morálnym učením rímskeho kresťanstva a rímskeho stoicizmu. Najzásadnejší rozdiel sa nachádza v ich etickom rozsahu: Kým druhý učí o bezvýhradnej univerzálnej ľudskosti, zdá sa, že prvý podmieňuje etický rozsah náboženskou príslušnosťou.
