Paul's Interlocutor in Romans 2
Thorsteinssonova štúdia Listu Rimanom predstavuje dôkladne vyargumentovanú výzvu pre pavlovskú vedu. Jeho argumentácia má potenciál znehodnotiť čítanie Listu Rimanom 2, ktoré prispelo k vnímaniu Pavla ako úplne negatívneho voči svojim židovským spoluobčanom a judaizmu prvého storočia.
Medzi otázky, ktoré sú predmetom vedeckých sporov, patrí funkcia a identita Pavlovho partnera (partnerov) v 2. kapitole Listu Rimanom. Vedci sa všeobecne zhodujú v tom, že osoba oslovená v 2,17-29 je Žid, ale pokiaľ ide o totožnosť respondenta z 2,1-5, neexistuje zhoda.
Väčšina bádateľov zastáva názor, že v celej kapitole je hovoriacim Žid.
Početná menšina tvrdí, že osoba oslovená v 2,1-5 je pohan a že v 2,17 dochádza k zmene hovoriaceho. Thorsteinsson sa vo svojom skúmaní výhod a nevýhod týchto stanovísk snaží spochybniť väčšinu aj menšinu.
Základom jeho prístupu je umožniť, aby širší kontext a rámec listu pomohol pri posudzovaní funkcie a identity Pavlovho partnera (partnerov) v dialógu. Preto sa epistolárna štruktúra a prostredie listu Rimanom, vzťah medzi Pavlom a jeho poslucháčmi, identita poslucháčov a dialogický štýl listu využívajú na zistenie funkcie a identity Pavlovho partnera (partnerov) v liste Rimanom 2. Zapojením imaginárneho partnera do rozhovoru Pavol využíva v grécko-rímskej antike osvedčenú epistolárnu techniku.
Thorsteinsson dospel k záveru, že Pavol napísal List Rimanom konkrétnej skupine ľudí v konkrétnej súčasnej situácii. Posolstvo listu vyplynulo z Pavlovej misionárskej povinnosti ohlasovať dobrú správu o Bohu pohanom v Ríme. Menšinový názor, že Pavlovým hovorcom v 2,1-5 je pohan, sa spája s väčšinovým názorom, že v celej kapitole je len jeden hovorca.
Celkovo treba odmietnuť všeobecný názor, že List Rimanom 2 obsahuje Pavlovu prenikavú kritiku jeho židovského spoluobčana. Jednotlivec, ktorý je v kapitole odsudzovaný, nie je Žid...
ale pohan, ktorý sa vydáva za Žida.
