Pôvodný názov:
Recalibrating and Other Poems
Obsah knihy:
Tieto básne sú pokračovaním oduševneného skúmania Christophera Norrisa o cestách, ktorými by sa súčasná poézia mohla dostať z uzavretej sféry lyrickej subjektivity do širšieho priestoru filozofických, etických, politických, vedeckých a environmentálnych diskusií. Robia tak prostredníctvom rôznych formálnych prostriedkov, medzi nimi rýmu a metra, ktoré Norris považuje za portály tvorivo-intelektuálneho objavovania, a nie za umelo stláčajúce obmedzenia, ako by to chceli praktizujúci voľného verša. Norris využíva aj širokú škálu strofických foriem a veršových štruktúr, aby demonštroval rozmanitosť spôsobov, akými technika a prozódia môžu slúžiť nielen na zdôraznenie, prehĺbenie alebo skvalitnenie pointy, ale aj na vyjadrenie myšlienok a pocitov, ktoré presahujú komunikačný dosah prozaického diskurzu. Tieto aspekty jeho tvorby sú predmetom komentára v záverečnej eseji, v ktorej Norris hovorí o svojom prechode od literárnej teórie k filozofii a odtiaľ k poézii, hoci - ako čitateľ čoskoro zistí - bez toho, aby opustil tieto predchádzajúce záujmy.
Hlavným zámerom tejto zbierky je totiž dokázať - v rozpore s dominantnými postromantickými alebo modernistickými koncepciami -, že báseň môže oprávnene predkladať určité myšlienky, tvrdenia alebo hypotézy, ktoré si vyžadujú racionálno-kritické, ako aj estetické alebo literárnokritické hodnotenie. Norris veľmi jasne hovorí, že jeho formalizmus je výlučne záležitosťou veršovej techniky alebo štruktúry a nie je súčasťou žiadneho väčšieho, doktrinálne motivovaného autonomistického programu, ako je program "starej" novej kritiky, ktorá považuje básne za čisto slovné artefakty, ktoré sú uzavreté pred akýmikoľvek cudzími zásahmi, ako je história, biografia alebo dotieravý prozaický intelekt. Tieto básne sú určené na otváranie mysle, ktorých formálne prvky vždy slúžia hlbšiemu, jasnejšiemu a tvorivejšiemu zapojeniu sa do ich rozmanitých tém a problémov.
Čo hovoria ľudia.
Norris skúma vzťah medzi poéziou, literárnou kritikou, teóriou a filozofiou a má autoritu odborníka vo všetkých štyroch oblastiach. Napriek tomu je v jeho kontakte s čitateľom prítomná odzbrojujúca hravosť a zložité argumenty nezabudnuteľne zhudobňuje využívaním prostriedkov metra a rýmu. Táto zbierka, ktorá využíva oslnivú škálu básnických foriem - od villonely, terza rimy a sonetu až po baladu a akrostich -, je prehliadkou vtipu, intelektu, politickej vervy a muzikality: skrátka, je to veľký úspech. -Lucy Newlyn, autorka knihy Reading, Writing, and Romanticism
Významní filozofi alebo literárni teoretici sa zvyčajne zrazu nezmenia na plne sformovaných, metricky dokonalých a vysoko formalizovaných básnikov, ale to je trik alebo kúzlo Christophera Norrisa. A v tejto jeho najnovšej básnickej zbierke je toto kúzlo o to magickejšie, že sa často v tichosti stáva samotným predmetom jeho básní. Svedčia o tom reči o "neskorej zmene klobúkov" Williama Empsona alebo o Daidalovi Jamesa Joycea, ktorý sa vyšmykol z "učencovho vodítka". Tu teda žongluje s klobúkmi za pochodu, učenec Norris je dobre a skutočne na úteku. A ako píše samotný Utečenec, "len na sever odtiaľto sa začínajú hry." - John Schad, autor knihy Paris Bride: A Modernist Life
O autorovi.
Christopher Norris je emeritný profesor filozofie na Cardiffskej univerzite vo Walese, kde vyučoval štyri desaťročia. Je autorom a editorom viac ako štyridsiatich kníh na témy z oblasti filozofie, literárnej teórie, politiky, hudby a dejín ideí. V poslednom čase vydal desať zväzkov poézie od lyriky a reflexívnych veršov až po filozofické veršované eseje a politické satiry. Z akademického hľadiska je známy najmä vďaka rozsiahlemu dielu o básnikovi a literárnom kritikovi Williamovi Empsonovi a vďaka mnohým knihám a esejám o Jacquesovi Derridovi a dekonštrukcii.
