Realizmus s ľudskou tvárou

Recenzie čitateľov

Kniha je zbierkou Putnamových esejí na témy ako metafyzika, etika a filozofické diskusie, ktoré odrážajú jeho záujem o osobnosti ako Kant, Wittgenstein a Cavell. Písanie je chválené pre svoju výstižnosť a hĺbku, hoci môže byť náročné pre tých, ktorí sa menej vyznajú v akademickej filozofii.

⬤ Dobre napísané a presvedčivé eseje
⬤ premyslené úvahy o významných filozofoch
⬤ cenné poznatky o metafyzike a etike
⬤ silný Connantov úvod.

⬤ Pre bežných čitateľov môže byť príliš odborný a suchý
⬤ vyžaduje si určitú znalosť analytickej filozofie
⬤ môže sa javiť ako príliš komplikovaný, ak niekto nezdieľa Putnamove názory.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Realism with a Human Face

Obsah knihy:

Podľa Hilaryho Putnama, jedného z najväčších amerických filozofov, nastal čas reformovať filozofiu. Vyzýva filozofov, aby sa venovali priepasti medzi súčasným stavom svojho predmetu a ľudskými túžbami, ktoré by filozofia mala a kedysi aj reprezentovala. Putnamovým cieľom je začleniť filozofiu do spoločenského života.

Prvá časť tejto knihy je venovaná metafyzickým otázkam. Putnam odmieta súčasnú metafyziku, ktorá trvá na opise mysle aj sveta z pohľadu Boha. Namiesto nej presadzuje pluralizmus, filozofiu, ktorá nie je uzavretou systematickou metódou, ale ľudskou praxou spojenou s reálnym životom. Filozofia má určite svoju úlohu, ale nie je ňou poskytnúť súpis základného vybavenia vesmíru alebo oddeliť realitu ako takú od našich vlastných projekcií. Putnam jasne hovorí, že úlohou vedy nie je opisovať hotový svet, a ani filozofia by sa tým nemala zaoberať.

Autor ďalej ukazuje, že širší ľudský kontext, v ktorom je veda dôležitá, je svetom hodnôt, ktoré sú oživené etikou a estetickými hodnotami. Žiadna adekvátna filozofia by sa nemala snažiť vysvetliť etické fakty. V tretej časti knihy sa pridáva rozmer histórie. Putnam sa tu venuje skupine amerických filozofov, z ktorých niektorí sú pevne v kánone analytickej filozofie a iní mimo neho, ako napríklad William James a C. S. Peirce, a skúma pragmatický prínos k filozofii od Jamesa po Quinea a Goodmana.

Táto kniha spája otázky metafyziky s kultúrnymi a literárnymi problémami a tvrdí, že kolaps filozofického realizmu neznamená pád do priepasti relativizmu a postmodernej skepsy. Je určená predovšetkým filozofom, ale mala by osloviť aj široký okruh humanistov a spoločenských vedcov.