Pustá zem a iné básne: Oslavy sto rokov Pustatiny

Recenzie čitateľov

Recenzie na vydanie knihy „The Waste Land and Other Poems“ pre Kindle predstavujú zmes pozitívnych a negatívnych skúseností. Mnohí čitatelia oceňujú formátovanie a funkcie, ako sú prepojené poznámky a užitočný úvod. Existujú však aj značné sťažnosti na rôzne vydania, najmä pokiaľ ide o zlé formátovanie a chýbajúce podstatné básnické prvky. Celkovo možno konštatovať, že hoci je obsah dobre hodnotený, kvalita niektorých vydaní niektorým ubrala na čitateľskom zážitku.

Dobre naformátované vydanie s prepojeným Obsahom a poznámkami, silnou obraznosťou, emocionálnou hĺbkou a opätovným ocenením poézie, najmä medzi študentmi alebo tými, ktorí sa k nej vracajú. Kniha má aj krásne prezentačné vlastnosti vhodné ako darček.

Mnohé verzie majú problémy s formátovaním, napríklad chýbajúce zlomy strof a zle vykreslený text, čo sťažuje a znepríjemňuje čítanie. V niektorých vydaniach chýba dodatočný obsah a poznámky, ktoré sú kľúčové pre pochopenie Eliotovej zložitej poézie, čo vedie k pocitom, že sme boli okradnutí.

(na základe 90 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Waste Land and Other Poems: Celebrating One Hundred Years of The Waste Land

Obsah knihy:

Pustá zem, ktorá je všeobecne považovaná za "báseň storočia", je "nekonečne záhadná báseň", ktorá je podľa Johna Xirona Coopera "básňou, s ktorou sme sa naučili zaobchádzať, ale nie básňou, ktorú sme skrotili". Je pravda, že uverejnenie básne znamenalo prelomový moment v dejinách britskej poézie. Krátko po jej vyjdení, najprv v úvodnom zväzku britského literárneho štvrťročníka The Criterion (október 1922), ktorý založil a redigoval sám Eliot v Londýne, a potom v americkej publikácii The Dial v New Yorku (november 1922), sa báseň začala považovať za jedno zo základných diel modernistickej poézie a Eliot za veľmi významnú literárnu osobnosť tej doby. Eliot za ňu získal cenu Dial Award vo výške 2 000 dolárov.

Je dôležité poznamenať, že Pustá zem nemá žiadnu konkrétnu štruktúru. Je to báseň, ktorá nemá dej. Nemá začiatok ani koniec. Básnické fragmenty odrážajú roztrieštenosť života v európskych mestách zničených prvou svetovou vojnou. Možno ju označiť za "hromadu rozbitých obrazov", báseň, ako tvrdí Harold Munro, "potpourri opisov a epizód". Keďže báseň je založená na Tiresiových víziách, ktoré k nemu prichádzajú v nárazoch, Pustá zem sa zdá byť roztrieštená alebo nesúvislá. Od čitateľa sa očakáva, že všetky tieto fragmenty spojí dohromady, aby z nich vyvodil zmysel.

Pustá zem je tiež viachlasná báseň, má množstvo hlasov, hlasov hovoriacich gréckym, latinským, sanskritským, nemeckým a talianskym jazykom. Je tiež bohato aluzívna a viacslovná. Odkazuje na viaceré texty, napríklad na Ovidiove Metamorfózy, Danteho Božskú komédiu, Baudelairove Les Fleurs du mal, Shakespeara, budhizmus, hinduistickú upanišádu a iné. Ohromujúca aluzívnosť a hĺbka textu jednoducho prerástla cez hlavy jeho čitateľov, ktorí boli spočiatku zmätení reťazou citátov a odkazov na rôzne zdroje vo viacerých jazykoch, ako sú gréčtina, latinčina, francúzština, nemčina, taliančina a sanskrit. Ťažko mohli pochopiť Eliotovu "estetiku" fragmentácie a juxtapozície, ktorú možno považovať za neoddeliteľnú súčasť symbolického významu básne.

Pustatina je v podstate obývaná krajina; mnohé postavy, z ktorých viaceré sú ženy, sa voľne pohybujú po pustatine. Zaujímavé je, že "všetky ženy sú jedna žena a obe pohlavia sa stretávajú v Tiresiovi". Všetky tieto ženy majú svoj vlastný individuálny príbeh, ktorý rozprávajú, svoj vlastný hlas, ktorý majú ľudia počúvať. Takéto ženy ako Marie, neter a dôverníčka rakúskej cisárovnej Alžbety, Belladonna, dáma zo skál, Lil, matka piatich detí, o ktorej nešťastnom manželstve hovorí jej priateľka v londýnskej krčme, veštkyňa madam Sosostris, pisárka, ktorá je "znudená a unavená", nymfy, ktoré sa náhodou stali priateľkami povaľačských dedičov mestských riaditeľov, sa od seba líšia vekom, triedou, úrovňou vzdelania či sociálno-ekonomickým postavením.

Pustá zem je rozdelená do piatich častí: "Pohreb mŕtvych", "Hra v šachy", "Ohnivé kázanie", "Smrť vodou" a "Čo povedal hrom".