Pôvodný názov:
Psychology as Philosophy, Philosophy as Psychology: Articles and Reviews 2006-2019
Obsah knihy:
Keďže filozofické problémy vyplývajú z našej vrodenej psychológie, alebo ako to vyjadril Wittgenstein, z nedostatočnej prezieravosti jazyka, prechádzajú celým ľudským diskurzom a správaním, preto je filozofická analýza nekonečne potrebná nielen v "humanitných vedách", ako sú filozofia, sociológia, antropológia, politológia, psychológia, história, literatúra, náboženstvo atď., ale aj v "tvrdých vedách", ako sú fyzika, matematika a biológia. Je univerzálne miešať otázky jazykovej hry so skutočnými vedeckými otázkami, aké sú empirické fakty. Scientizmus je všadeprítomný a Wittgenstein, pravdepodobne najväčší intuitívny psychológ všetkých čias, ho pred nás položil už dávno, počnúc Modrou a hnedou knihou na začiatku 30. rokov 20. storočia. Jazyk je naprogramovaný v našich génoch a podieľa sa na takmer celom našom sociálnom správaní. Filozofia v užšom zmysle slova (t. j. akademická filozofia) je, ako nám ukázal Wittgenstein, štúdiom spôsobu používania jazyka (jazykové hry) a ja ju považujem za deskriptívnu psychológiu myslenia vyššieho rádu (t. j. takmer všetkého, čo zahŕňa jazyk, ktorý sa často nazýva systém 2 alebo pomalé myslenie). Ako som však, dúfam, ukázal vo svojich prácach za posledné desaťročie, pomocou jazyka sa opisuje aj nejazykové správanie alebo Systém 1 čiže rýchle myslenie, čo vedie k nekonečnému zmätku, ktorý som sa tu pokúsil objasniť a ktorý je zhrnutý v tabuľkách, ktoré uvádzam.
Tvrdím, že tabuľka intencionality (racionalita, myseľ, myslenie, jazyk, osobnosť atď. ), ktorá tu vystupuje do popredia, viac či menej presne opisuje alebo aspoň slúži ako heuristika toho, ako myslíme a ako sa správame, a preto zahŕňa nielen filozofiu a psychológiu, ale aj všetko ostatné (históriu, literatúru, matematiku, politiku atď.). Všimnite si najmä, že intencionalita a racionalita, ako ju vnímam ja (spolu so Searlom, Wittgensteinom a ďalšími), zahŕňa tak vedomé deliberatívne jazykové konanie systému 2, ako aj nevedomé automatizované predjazykové konanie alebo reflexy systému 1. Poskytujem kritický prehľad niektorých hlavných zistení dvoch najvýznamnejších študentov správania modernej doby, Ludwiga Wittgensteina a Johna Searla, o logickej štruktúre intencionality (mysle, jazyka, správania), pričom vychádzam z Wittgensteinovho základného objavu - že všetky skutočne "filozofické" problémy sú rovnaké - nejasnosti o tom, ako používať jazyk v konkrétnom kontexte, a teda všetky riešenia sú rovnaké - hľadajúc, ako možno jazyk používať v danom kontexte tak, aby boli jasné jeho pravdivostné podmienky (Conditions of Satisfaction alebo COS). Základný problém spočíva v tom, že človek môže povedať čokoľvek, ale nemôže znamenať (uviesť jasné COS pre) ľubovoľný výrok a význam je možný len vo veľmi špecifickom kontexte.
Analyzujem rôzne texty od nich a o nich z modernej perspektívy dvoch systémov myslenia (spopularizovaných ako "rýchle myslenie, pomalé myslenie"), pričom používam novú tabuľku intencionality a novú nomenklatúru duálnych systémov. Ukazujem, že ide o účinnú heuristiku na opis správania pomocou kritických prehľadov spisov širokej škály behaviorálnych vedcov (t. j. všetkých). Prvá skupina článkov sa pokúša poskytnúť určitý pohľad na to, ako sa správame, ktorý je primerane zbavený teoretických bludov. V ďalších troch skupinách komentujem tri hlavné bludy, ktoré bránia udržateľnému svetu - technológiu, náboženstvo a politiku (kooperatívne skupiny). Ľudia veria, že spoločnosť môžu zachrániť práve oni, preto vo zvyšku knihy prostredníctvom krátkych článkov a recenzií najnovších kníh známych autorov uvádzam niekoľko návrhov, prečo je to nepravdepodobné.
