Hodnotenie:
Kniha predstavuje presvedčivý argument o význame vedeckých poznatkov, najmä newtonizmu, počas priemyselnej revolúcie, v kontraste s inými vedcami, ktorí uprednostňujú ekonomické faktory alebo geografiu. Autorka na podporu svojej tézy využíva podrobné prípadové štúdie kľúčových podnikateľov a regiónov v Británii a Európe.
Výhody:⬤ Dobre napísaná a zdokumentovaná
⬤ ponúka jedinečný pohľad na úlohu vedeckých poznatkov
⬤ dôkladná analýza s prípadovými štúdiami
⬤ pútavé skúmanie vzťahu medzi vzdelaním, inováciami a industrializáciou.
Argumentáciu možno vnímať ako spochybnenie prevládajúcich názorov, ktoré zdôrazňujú ekonomické faktory; niektorým čitateľom môže byť akademické zameranie menej prístupné.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
The First Knowledge Economy: Human Capital and the European Economy, 1750 1850
Už od priemyselnej revolúcie sa vedú diskusie o zdrojoch novej, trvalej prosperity Západu. Margaret Jacobová tu presvedčivo argumentuje o rozhodujúcom význame vedomostí v hospodárskej transformácii Európy v období rokov 1750 až 1850, najprv v Británii a potom vo vybraných častiach severnej a západnej Európy.
Ide o nové dejiny hospodárskeho rozvoja, v ktorých sa ústrednými témami stávajú myseľ, knihy, prednášky a vzdelávanie. Ukazuje, ako sa v rámci priemyselnej kultúry, ktorá sa zaklínala vedeckými poznatkami a technológiami, objavili podnikatelia vyzbrojení vedomosťami a know-how a inšpirovaní túžbou zbohatnúť. Mapuje, ako sa inovatívni inžinieri a podnikatelia v mnohých priemyselných odvetviach a národoch snažili vyťažiť z okolitého sveta zmysel a zisk.
Šikovné ruky sa spájali s mysľami, ktoré boli v 18. storočí oboznámené s novými znalostnými systémami, aby zmenili hospodársky osud západnej Európy.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)