Proroctvá jazyka: Zmätok jazykov v nemeckom romantizme

Pôvodný názov:

Prophecies of Language: The Confusion of Tongues in German Romanticism

Obsah knihy:

Scény z Babylonu a Letníc, pôvodné zmätenie jazykov a ich vykúpenie prostredníctvom prekladu, prenasledujú nemecký romantizmus a idealizmus. Táto kniha začína sledovaním spôsobov, akými je úloha prekladu, taká kľúčová pre romantické písanie, opakovane spojená s proroctvom, nie v zmysle rozprávania o budúcich udalostiach, ale v zmysle hovorenia namiesto iného - najčastejšie bez vedomia samotného hovoriaceho. V prorockej reči sa zámena jazykov opakuje, zakaždým nanovo, pretože jazyk sa nepredvídateľne odohráva vo viacerých hlasoch a vo viacerých jazykoch naraz.

Mendicino tvrdí, že vzťah medzi prekladom a proroctvom, ktorý načrtli nemeckí romantickí spisovatelia, zásadne mení spôsob, akým musíme pristupovať k tomuto takzvanému "veku prekladu". Zatiaľ čo hlavné štúdie o tomto období vychádzali z opozície známeho a cudzieho, Mendicino naznačuje, že romantické písanie provokuje k otázkam: Ako možno čítať jazyk, ktorý nie je jedným? A čo by takýto polyslovný, polyglotný jazyk mohol povedať o filológii - tak pre romantikov, ktorých prekladateľské projekty sú najtesnejšie spojené s ich filologickými záujmami, ako aj pre nás?

V knihe Proroctvá jazyka sa tieto otázky riešia prostredníctvom čítania hlavných textov G. W. F. Hegela, Wilhelma von Humboldta, Friedricha Schlegela a Friedricha H lderlina. Tieto čítania ukazujú, ako pri spochybňovaní predpokladov diel vytvorených jednotlivými autormi v jednom jazyku tieto texty odhaľujú viac, než prináša monoglotné čítanie, a to "plus" ich jazykovej plurality. Z takéhoto prebytku každá kapitola ďalej obhajuje filológiu, ktorá v príklone k jazyku a prostredníctvom neho nepovažuje jeho jednotu ani jeho štruktúru za samozrejmosť, ale necháva sa ním čo najhlbšie zasiahnuť, osloviť - a postihnúť.