Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha ponúka cenné poznatky o prepojení traumy a spirituality, najmä cez prizmu tibetskej kultúry. Kombinuje rozsiahly výskum s prístupným rozprávaním, čím spochybňuje konvenčné západné rámce v oblasti štúdia traumy.
Výhody:Kniha je dobre preskúmaná a poskytuje nový pohľad na traumu a spiritualitu. Je prístupná a pútavá, obsahuje prvky rozprávania príbehov a zdôrazňuje skutočné vzťahy v tibetskej komunite. Pridáva hĺbku k pochopeniu traumy, najmä v kultúrnych kontextoch.
Nevýhody:Niektorým čitateľom sa môže zdať, že prístup odmieta západné perspektívy alebo rámce, keďže sa zameriava skôr na tibetské kultúrne kontexty.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Spacious Minds: Trauma and Resilience in Tibetan Buddhism
Obsah knihy:
Spacious Minds tvrdí, že odolnosť nie je len absencia utrpenia. Výskum Sary E.
Lewisovej odhaľuje, že tí, ktorí sa vyrovnávajú s najväčším pôvabom, môžu v skutočnosti zažívať hlbokú bolesť a stratu. Pri pohľade na tibetskú diaspóru spochybňuje perspektívy, ktoré prirovnávajú odolnosť k odolnosti fyzických materiálov a naznačujú, že ľudia by sa mali "odraziť" od nepriazne osudu. V širšom zmysle táto etnografia spochybňuje tendenciu používať traumu ako organizačný princíp všetkých štúdií konfliktov, v ktorých sa utrpenie chápe ako individuálny problém, ktorý má korene v psychiatrickom ochorení.
Okrem jednoduchého vyjadrenia spôsobov, akými sa tibetské kategórie utrpenia líšia od biomedicínskych kategórií, ukazuje, ako tibetský budhizmus vytvára nové možnosti chápania odolnosti. Sociálne a náboženské prostredie tu nabáda ľudí vystavených násiliu, aby vnímali minulé udalosti ako pominuteľné a iluzórne, pričom preberanie, prežívanie alebo spracovanie minulých udalostí len upevňuje utrpenie a môže dokonca spôsobiť chorobu.
Odolnosť v Dharamsale sa chápe ako sems pa chen po, rozsiahla a priestranná myseľ, ktorá sa neupína na individuálne problémy, ale využíva utrpenie ako príležitosť na vytváranie súcitu s ostatnými v nekonečnom cykle samsáry. Pohľad veľkej mysle pomáha vnímať utrpenie v živote ako bežné.
A predsa dochádza k zaujímavému paradoxu. Ako Lewis šikovne ukazuje, Tibeťania v exile sa naučili, že kampane za ľudské práva sú založené na vytváraní a šírení naratívu o traume; tibetskí aktivisti tak využívajú zahraničný diskurz o traume nie na psychologické liečenie, ale ako politický prostriedok a akt konania.
