Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha získala prevažne negatívne recenzie, najmä kvôli značnému množstvu faktických nepresností, slabej korektúre a zavádzajúcemu zobrazeniu historických postáv a udalostí. Recenzenti vyjadrujú nedôveru k obsahu, čo podkopáva dôveryhodnosť autora.
Výhody:Prínos knihy nebol uvádzaný.
Nevýhody:Kniha je plná dezinformácií vrátane elementárnych faktografických chýb, nedostatočnej korektúry (napr. nesprávne používanie slov) a nesprávnych historických odkazov (napr. nesprávne identifikovanie mien a zamieňanie časových línií). Recenzenti zaznamenali tendenciu prekrúcať citáty a prezentovať neobjektívny pohľad na udalosti a osoby. Celkovo nepresnosti znižujú spoľahlivosť a presnosť knihy a robia z nej „katastrofu dezinformácií“.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Race for the Atomic Bomb: Scientists, Spies and Saboteurs - The Allies' and Hitler's Battle for the Ultimate Weapon
Obsah knihy:
Úplný príbeh o pretekoch rôznych bojujúcich krajín o to, kto prvý vyvinie atómovú bombu.
Otto Hahn, ktorý pracoval v Chemickom inštitúte cisára Wilhelma v Berlíne, uskutočnil 19. decembra 1938 experiment, ktorého výsledky ho zaskočili. Až jeho emigrantská spolupracovníčka Lise Meitnerová mu vysvetlila, že rozštiepil atóm uránu, čo sa v tom čase zdalo odporovať všetkým známym fyzikálnym zákonom. Keď Neils Bohr preniesol túto správu do Spojených štátov, tamojším vedcom bolo jasné, že tieto výsledky otvárajú úplne novú a pre niektorých desivú možnosť výroby energie, ktorá by sa dala využiť na mierové aj vojenské účely.
Vedci v Nemecku, Francúzsku, Veľkej Británii a USA začali hlbšie skúmať dôsledky. Bola to však britská vláda, ktorá ako prvá výslovne opísala, ako by sa štiepenie atómu dalo využiť na vytvorenie praktickej zbrane s desivou silou.
Francúzsko v tom čase okupovali Nemci a väčšina ich jadrových vedcov utiekla do Británie. Nemci, ktorí boli istý čas na čele jadrového výskumu, oslabili svoje vlastné vedecké rady prenasledovaním mnohých svojich najlepších vedcov, ktorí utiekli pred prenasledovaním podľa drakonických nacistických rasových zákonov. Stále si však ponechali pravdepodobne najschopnejšieho jadrového vedca Wernera Heisenberga, ktorý sa pustil do vývoja vlastného programu jadrovej energie.
Britskí vedci dosiahli veľký pokrok, kým si uvedomili, že pretavenie ich laboratórnych výsledkov do rozsiahleho priemyselného podniku potrebného na zostrojenie bomby je ďaleko za hranicami národných zdrojov. Vláda súhlasila s odovzdaním všetkých výsledkov britského výskumu Amerike výmenou za podiel na koristi. Spojené štáty boli zasa ohromené britskými výsledkami a investovali obrovské sumy peňazí a zdrojov do projektu Manhattan, ktorý sa stal známym ako spoločná snaha o vytvorenie bomby pred koncom vojny.
Počas väčšiny vojny Sovieti neprejavovali veľké nadšenie pre investície potrebné na výrobu vlastnej bomby. S ohľadom na budúcnosť však vytvorili rozsiahlu špionážnu sieť v Británii aj v Amerike.
Po nemeckej kapitulácii zostával problém Japonska a preteky vo vývoji funkčnej bomby pokračovali, aby sa urýchlil koniec vojny a zachránili sa životy spojencov a zabránilo sa sovietskej expanzii do severnej Číny a na japonskú pevninu. Tieto preteky vyhrali Spojené štáty. Boli to tiež preteky, ktoré odštartovali novú studenú vojnu.
