Why Modern Manuscripts Matter
Ide o štúdiu o politike, obchode a estetike kultúry dedičstva v podobe autorských rukopisov. Návrhy alebo pracovné rukopisy sa zachovali v množstve z 18.
storočia, keď sa s nástupom tlače čitatelia naučili oceňovať "ruku" ako ukazovateľ individuality a prečiarknutú stránku, prečiarknutú škrtaním a revíziou, ako znak geniality. Odvtedy sa o rukopisy bijú zberatelia, knižnice ich opatrujú, bohatí ich ukladajú do investičných portfólií, študenti z nich vyťahujú význam a my všetci sa na ne pozeráme za výstavným sklom. Prečo s nimi obchodujeme, chránime ich a túžime po nich? Väčšina z nich je predsa len materiál, ktorý zostane po tom, ako sa vydá román alebo kniha poézie.
Moderné literárne rukopisy, ktoré sa nachádzajú na hranici, kde sa vzácny poklad mení na odporný odpad, smeti a neporiadok, sa pohybujú medzi bohatstvom a odpadom. V tejto knihe sa na základe série prípadových štúdií skúma vyjadrovacia schopnosť rukopisu a jeho schopnosť vyvolať vášeň - schopnosť, ktorá v dvadsiatom prvom storočí ešte viac vystupuje do popredia, keď sa knihy zostavujú prostredníctvom softvéru na spracovanie textu a autori už za sebou nezanechávajú také množstvo papierových stôp.
O rukopisoch uvažuje ako o zvyškoch významu, ktoré tlač nedokáže zachytiť: rukopis ako fragment umenia, ako majetok, ako odpadový papier. Pýta sa, čo by mohlo znamenať opätovné čítanie tlače v tieni rukopisu.
Prípadové štúdie Samuela Johnsona, Jamesa Boswella, Waltera Scotta, Frances Burneyovej a Jane Austenovej - spisovateľov z prvého veľkého obdobia prežívania rukopisov - sa prelínajú s diskusiami o vedení záznamov Williama Godwina, káhirskej genizah, projekte Katie Patersonovej "Knižnica budúcnosti", samoarchivácii Andyho Warhola a Muriel Sparkovej, umení rekultivácie Cornelie Parkerovej a ďalších.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)