Hodnotenie:
Kniha „Prečo sme všetci Rimania“ od Carla Richarda predstavuje presvedčivý argument o významnom vplyve rímskej civilizácie na západnú kultúru a dejiny. Venuje sa rôznym prínosom, ako napríklad právu, architektúre a filozofii, pričom je informatívna a pútavá. Niektorí čitatelia však považujú štýl prezentácie za nedostatočný, čo občas sťažuje docenenie množstva poskytnutých informácií.
Výhody:⬤ Poskytuje množstvo cenných informácií o rímskom prínose pre západnú civilizáciu.
⬤ Pútavý a jasný štýl písania, ktorý často obsahuje humor.
⬤ Vhodné pre začiatočníkov aj pre tých, ktorí sa dobre orientujú v rímskych dejinách.
⬤ Ponúka pohľad na súvislosti medzi starovekým Rímom a modernou spoločnosťou.
⬤ Vrelo odporúčaný čitateľom, ktorí ocenia jeho vzdelávaciu hodnotu.
⬤ Prezentácia je kritizovaná za zlú organizáciu, pripomínajúcu poznámky z prednášok.
⬤ Niektorí čitatelia ju považovali za suchú a povrchnú kvôli jej rámcovému formátu.
⬤ Informácie sú nahustené, čo môže byť niekedy ohromujúce.
⬤ V knihe chýbajú citácie a akademická prísnosť, ktorú niektorí čitatelia môžu očakávať.
(na základe 11 čitateľských recenzií)
Why We're All Romans: The Roman Contribution to the Western World
Táto pútavá a zároveň hlboko informovaná práca nielenže skúma rímske dejiny a množstvo rímskych úspechov v bohatých a pestrých detailoch, ale tiež načrtáva ich zásadný a trvalý vplyv na západnú civilizáciu.
Známy historik Carl J. Richard tvrdí, že hoci sme my, obyvatelia Západu, "všetci Gréci" v politike, vede, filozofii a literatúre a "všetci Hebrejci" v morálke a duchovnosti, boli to Rimania, ktorí z nás urobili Grékov a Hebrejcov.
Ako autor presvedčivo ukazuje, od stredoveku väčšina obyvateľov Západu preberala grécke myšlienky z rímskych zdrojov. Podobne, keď západný svet prijal etický monoteizmus Hebrejov, urobil tak na podnet rímskeho občana Pavla, ktorý využil mier, jednotu, stabilitu a cesty ríše na prozelytizáciu dovtedy pohanských pohanov, ktorí sa rýchlo stali väčšinou prívržencov tohto náboženstva. Hoci rímska vláda v prvom storočí ukrižovala Krista a prenasledovala kresťanov, rímski predstavitelia v štvrtom a piatom storočí podporovali šírenie kresťanstva v celom západnom svete.
Okrem originálneho prínosu v oblasti administratívy, práva, inžinierstva a architektúry Rimania upravovali a často vylepšovali myšlienky, ktoré si osvojili. Bez rímskeho zmyslu pre spoločenskú zodpovednosť, ktorý zmierňoval individualizmus helenistického Grécka, by mohla klasická kultúra zaniknúť a bez rímskych más, ktoré by mohli prozelytizovať, a bez sociálnych a materiálnych podmienok potrebných na túto evanjelizáciu by nemuselo prežiť ani samotné kresťanstvo.
