Hodnotenie:
V recenziách sa kniha hodnotí ako vynikajúce dielo Reinharta Kosellecka, pričom sa zdôrazňuje jej hlboký teoretický prínos pre filozofiu dejín a jej význam pre čitateľov. Pochvalne sa hodnotí aj vydanie a servis okolo knihy.
Výhody:Kvalitne napísané, cenné poznatky z oblasti historickej teórie, výborný doručovateľský servis, vrelo odporúčané viacerými recenzentmi.
Nevýhody:V recenziách neboli zaznamenané žiadne výrazné zápory.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
The Practice of Conceptual History: Timing History, Spacing Concepts
Reinhart Koselleck je jedným z najvýznamnejších teoretikov histórie a historiografie posledného polstoročia. Jeho práca má pre súčasné kultúrne štúdie dôsledky, ktoré ďaleko presahujú diskusie o praktických problémoch historickej metódy. Je najvýznamnejším predstaviteľom a praktikom Begriffsgeschichte, metodológie historických štúdií, ktorá sa zameriava na vynájdenie a rozvoj základných pojmov, ktoré sú základom a zdrojom informácií o výrazne historickom spôsobe bytia vo svete.
Osemnásť esejí v tomto zväzku ilustruje štyri tézy Koselleckovej koncepcie dejín. Po prvé, historický proces sa vyznačuje osobitným druhom časovosti, odlišným od toho, ktorý sa vyskytuje v prírode. Táto temporalita je viacúrovňová a podlieha rôznym stupňom zrýchľovania a spomaľovania a funguje nielen ako matrica, v ktorej sa dejinné udalosti odohrávajú, ale aj ako kauzálna sila pri určovaní sociálnej reality ako takej.
Po druhé, historická realita je sociálnou realitou, vnútorne diferencovanou štruktúrou funkčných vzťahov, v ktorej sa práva a záujmy jednej skupiny stretávajú s právami a záujmami iných skupín a vedú k takým konfliktom, v ktorých sa porážka prežíva ako etické zlyhanie vyžadujúce reflexiu toho, "čo sa pokazilo", aby sa určil historický význam samotného konfliktu.
Po tretie, dejiny historiografie sú dejinami vývoja jazyka historikov. V tomto ohľade sa Koselleckova práca zhoduje s prácou Barthesa, Foucaulta a Derridu, ktorí zdôrazňujú status historiografie skôr ako diskurzu než ako disciplíny a vyznačujú sa konštitutívnou povahou historického diskurzu oproti jeho nároku na doslovnú pravdivosť.
Napokon štvrtým aspektom Koselleckovho poňatia koncepcie dejín je, že správne historicistická koncepcia dejín je informovaná o uvedomení si, že to, čo nazývame modernitou, nie je nič iné ako aspekt objavovania koncepcie dejín v našom veku. Aporie modernizmu - v umení a literatúre, ako aj v humanitných a prírodných vedách - sú funkciou objavu historickosti spoločnosti i poznania.