Recenzie čitateľov
Zhrnutie:O knihe Johna Rawlsa sa hovorí ako o významnom, ale chybnom skúmaní toho, ako môžu rôzne národy spolunažívať v mieri. Spája filozofické myšlienky s komentárom k medzinárodným vzťahom, pričom vychádza z Rawlsových predchádzajúcich prác. Hoci poskytuje cenné poznatky a nádej do budúcnosti, mnohí čitatelia ju považujú za ťažko stráviteľnú, niekedy nejasnú a občas zastaranú v prístupe k súčasným globálnym problémom.
Výhody:Kniha ponúka zaujímavé pohľady na multikultúrnu spoluprácu, poskytuje plán pre budúce medzinárodné vzťahy a odporúča sa pre tých, ktorí študujú politológiu. Viacerí čitatelia oceňujú kvalitu obsahu a jeho zamýšľanú hĺbku a naznačujú, že ide o povinné čítanie na pochopenie Rawlsovej politickej filozofie. Vychádza v dobrom stave pre vysokoškolské kurzy a oceňujú ju pre rozšírenie Rawlsových skorších teórií.
Nevýhody:Mnohé recenzie kritizujú knihu za to, že sa ťažko číta a chýba jej jasnosť a pôsobivosť Rawlsových predchádzajúcich prác. Niektorí čitatelia ju považovali za nejasnú vo vymedzení pojmu „národy“ a ignorovala naliehavé súčasné problémy, ako je zmena klímy. Panuje názor, že je príliš idealistická a účinne nerieši zložitosť skutočného riadenia a rozmanitosti v globálnych spoločnostiach.
(na základe 15 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Law of Peoples: With the Idea of Public Reason Revisited""
Obsah knihy:
Táto kniha sa skladá z dvoch častí: eseje "The Idea of Public Reason Revisited", ktorá bola prvýkrát publikovaná v roku 1997, a "The Law of Peoples", ktorá je rozsiahlym prepracovaním oveľa kratšieho článku s rovnakým názvom publikovaného v roku 1993. Spolu sú vyvrcholením viac ako päťdesiatročných úvah Johna Rawlsa o liberalizme a o niektorých najpálčivejších problémoch našej doby.
"The Idea of Public Reason Revisited" vysvetľuje, prečo sú obmedzenia verejného rozumu, koncepcia, o ktorej sa po prvýkrát hovorilo v Politickom liberalizme (1993), také, ktoré môžu rozumne podporovať tak nositelia náboženských, ako aj nenáboženských komplexných názorov. Je to Rawlsov najpodrobnejší opis toho, ako by modernú ústavnú demokraciu založenú na liberálnej politickej koncepcii mohli a mali považovať za legitímnu aj rozumní občania, ktorí z náboženských, filozofických alebo morálnych dôvodov sami neprijímajú liberálnu komplexnú doktrínu - napríklad Kantovu, Millovu alebo Rawlsovu vlastnú "spravodlivosť ako férovosť", ktorú predstavil v Teórii spravodlivosti (1971).
Zákon národov rozširuje myšlienku spoločenskej zmluvy na spoločnosť národov a stanovuje všeobecné zásady, ktoré môžu a mali by byť prijaté liberálnymi aj neliberálnymi spoločnosťami ako štandard pre reguláciu ich vzájomného správania. Predovšetkým zásadne rozlišuje medzi základnými ľudskými právami a právami každého občana liberálnej ústavnej demokracie. Skúma podmienky, za ktorých môže takáto spoločnosť primerane viesť vojnu proti "spoločnosti mimo zákona", a diskutuje o morálnych dôvodoch poskytovania pomoci neliberálnym spoločnostiam zaťaženým nepriaznivými politickými a hospodárskymi podmienkami.
