Postaviť sa k národom sveta: Japonská reštaurácia Meidži vo svetových dejinách

Recenzie čitateľov

Kniha podrobne skúma transformáciu Japonska počas reštaurácie Meidži a ponúka jedinečné pohľady a dôkladný historický kontext. Niektorí čitatelia ju však považovali za suchú a príliš akademickú.

⬤ Zaujímavý pohľad na historický vývoj Japonska
⬤ originálne interpretácie autora
⬤ poskytuje širší kontext reštaurácie Meidži nad rámec porovnávania tradičného a moderného.

⬤ Pre niektorých čitateľov nudná
⬤ vnímaná ako príliš akademická, pripomínajúca prednášku
⬤ obsahuje redakčné problémy, ako sú preklepy a gramatické chyby.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

To Stand with the Nations of the World: Japan's Meiji Restoration in World History

Obsah knihy:

Samurajskí radikáli, ktorí v roku 1868 zvrhli posledného šogúna, sľubovali obnoviť starobylé a čisté japonské zvyky. Zahraniční pozorovatelia sa obávali, že Japonsko upadne do násilnej xenofóbie.

Nová vláda Meidži sa však vydala opačným smerom. Kopírovala osvedčené postupy z celého sveta a s pomocou európskych a amerických poradcov budovala silný a moderný japonský národ. Hoci si vláda Meidži ctila japonskú minulosť, odvážne prijímala cudzie a nové.

Čo vysvetľuje tento paradox? Ako mohla byť japonská revolúcia z roku 1868 zároveň moderná aj tradičná, xenofóbna aj kozmopolitná?

Kniha Stáť s národmi sveta vysvetľuje paradox obnovy prostredníctvom globalizačných síl. Reštaurácia Meidži bola súčasťou globálneho "dlhého devätnásteho storočia", počas ktorého ambiciózne národné štáty ako Japonsko, Veľká Británia, Nemecko a Spojené štáty vyzvali veľké svetové mnohonárodnostné ríše - Osmanskú, Čchingskú, Romanovskú a Habsburskú.

Japonskí predstavitelia chceli oslavovať japonskú jedinečnosť, ale usilovali sa aj o medzinárodné uznanie. Namiesto toho, aby jednoducho napodobňovali svetové mocnosti, ako je Veľká Británia, snažili sa, aby Japonsko bolo výrazne japonské, rovnako ako bola Británia výrazne britská. Namiesto piesne "God Save the King" (Boh ochraňuj kráľa) vytvorili japonskú národnú hymnu s textom zo starej poézie, ale s hudbou v západnom štýle.

Reštaurácia tiež rezonovala s dávnou minulosťou Japonska. V rokoch 600 a 700 Japonsko ohrozovala dynastia Tang, ktorá bola rovnako mocná ako Rímska ríša. Japonskí vodcovia si v snahe vzdorovať Tangu požičali tchangské metódy, vybudovali centralizovaný japonský štát podľa tchangských vzorov a osvojili si kontinentálnu vedu a technológiu.

Podobne ako v 19. storočí Japonsko kooptovalo medzinárodné normy a zároveň trvalo na japonskej osobitosti.

Pri konfrontácii s globalizáciou v roku 1800 sa Japonsko obzeralo späť k tej "starovekej globalizácii" z rokov 600 a 700. Dávna minulosť teda nebola vzdialená alebo vzdialená, ale bezprostredná a životne dôležitá.