Posledné želania: Básne

Pôvodný názov:

Last Wishes: Poems

Obsah knihy:

Kniha Posledné želania Roba Wrighta je eklektická a zaoberá sa baníckou drvinou a životným štýlom rovnako plynule ako duchovnými nádejami a zúfalstvom alebo jasnosťou a odchýlkami mysle. Dobre precestovaný čas a miesto, kultúrne rôznorodé postavy a scény Posledných želaní - zarámované vo Filadelfii, Fort Meyers, Manhattane, S o Paule, Kowloone, Majdanku alebo inde - sú nezabudnuteľné alebo nešťastné. Príbehy duchov a strašidiel, vymyslených alebo skutočných, obsahujú srdcervúce rozprávania svedkov holokaustu a iných zverstiev. Ide o skúsenú inauguračnú zbierku - špeciálneho laureáta knižnej ceny Able Muse Award 2019.

CHVÁLA PRE POSLEDNÉ ŽELANIA

Básne Roba Wrighta v knihe Posledné želania znejú tichou, znamenitou hudbou. Či už na okraji lesa, pred zrkadlom, v ktorom vidí svoju vlastnú tvár, alebo na hranici toho, čo môže syn cítiť k svojmu otcovi, Wright nás vyzýva, aby sme sa k nemu pridali pri hľadaní poriadku a zmyslu, aj keď spochybňuje to, čo nachádza: "Škrupina, ktorá drží všetok smútok a pamäť, / v reťaziach molekúl, ktoré tvoria myseľ, / sa zmení späť na atómy, hladné, slobodné. / Sme duchovia zachytení v našej koži a vlasoch - / efemérne naše drámy, spriadané zo vzduchu." Taká je úchvatná krása Posledných želaní, túžiť po tom, čo sa zdá byť tak blízko, a predsa to nakoniec nemôžeme vedieť.

-Rafael Campo, autor knihy Comfort Measures Only: New and Selected Poems

Jedným z Wrightových darov je odveké básnické kúzlo sprostredkovať krásu v tom, čo sa na prvý pohľad môže zdať, že neponúka nič iné ako škaredosť.... Je príhodné, že jeden z názvov tejto zbierky je "Prológ k imaginárnej hre", pretože Wrightove básne sú často v podstate malými hrami. Krajiny tu nikdy nie sú statické; ako fotograf alebo kameraman zachytáva Wright svoje predmety v ich najodhalujúcejšom záblesku. Scény sú usporiadané a vykreslené v momente najväčšej drámy a napätia.

-Alison Hicksová (z predslovu), autorka knihy Ty, ktorý si vytiahol loď

Prvá báseň v zbierke Posledné želania opisuje sugestívne presne a drsne krajinu opustených baní a končí tým, že básnikova myseľ siaha po baníkoch, ktorí tam kedysi pracovali: "Myslel som/ ako hlad ženie človeka, aby sa plazil pod/ krehkú kôru, ktorá zatvára slnko a oblohu." Takéto momenty sa v tejto obsesívne podmanivej knihe opakujú znova a znova - povrch (dosť často dosť ponurý) je opísaný s bohatou presnosťou a z neho sa vynárajú minulosť, duchovia, mŕtvi, pomstitelia a prízračné zjavy s akousi vábivou, nedosiahnuteľnou jasnosťou, ktorá je raz vrúcna a inokedy brutálna. Keby tieto básne boli fotografie, väčšina z nich by bola v najpochmúrnejšej čiernobielej farbe, ale vytvorili by úžasne strhujúcu výstavu.

-Dick Davis, autor knihy Tváre lásky: Háfez a básnici zo Širázu

O AUTOROVI:

Po troch desaťročiach práce vo filmovej produkcii sa Rob Wright rozhodol venovať písaniu. V súčasnosti pôsobí ako zástupca editora beletrie v časopise Able Muse a získal tri štipendiá v oblasti literatúry od Pennsylvánskej rady pre umenie. Dvakrát bol nominovaný na Pushcartovu cenu a publikoval beletriu, recenzie a poéziu v časopisoch Able Muse, Angle, Big City Lit, Evansville Review, Measure, Rattle, String Poet a Schuylkill Valley Journal. Je finalistom Howard Nemerov Sonnet Award, nedávno mu bola udelená Frost Farm Prize za metrickú poéziu a mal tú česť prednášať vo Frostovom dome v Derry v New Hampshire.