Populistické pokušenie: Hospodárska nespokojnosť a politická reakcia v modernej ére

Recenzie čitateľov

Barry Eichengreen v knihe skúma historický a súčasný vzostup populizmu v USA a Európe a rozoberá jeho príčiny, dôsledky a možné riešenia. Autor analyzuje sociálno-ekonomické podmienky, ktoré podporujú populizmus, a predstavuje ho ako rozdeľujúcu silu, ktorú je potrebné riešiť prostredníctvom komplexných ekonomických a politických reforiem.

Kniha je oceňovaná za to, že je podnetná, ľahko čitateľná a relevantná. Eichengreen ponúka dôkladný historický pohľad na populizmus a spája ho so súčasnou analýzou. Čitatelia oceňujú informatívny obsah, autorovu znalosť témy a pútavú definíciu populizmu. Mnohí ju považujú za prenikavú a relevantnú pre pochopenie súčasnej politickej krajiny.

Kritici poukazujú na občasnú zaujatosť a nejednotné usporiadanie knihy a opisujú ju skôr ako zbierku esejí než ako ucelený príbeh. Niektorí považovali obsah za suchý, hutný alebo nudný, nedostatočne pútavý pre čitateľov, ktorí sa ešte nevyznajú v hospodárskych dejinách. Vyskytli sa sťažnosti na faktografické nepresnosti a prílišné spoliehanie sa na stranícke pohľady.

(na základe 16 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Populist Temptation: Economic Grievance and Political Reaction in the Modern Era

Obsah knihy:

Populizmus, pravicový aj ľavicový, sa šíri ako lesný požiar v Európe a Spojených štátoch a preniká aj do iných častí sveta. Zjednodušene povedané, populizmus je politická ideológia, ktorá očierňuje elity, menšiny a cudzincov a zároveň vyzdvihuje „ľud“. Svoje apogeum dosiahol v USA zvolením Donalda Trumpa, ale v Európe sa presadil po veľkej recesii a utečeneckej kríze. V súčasnosti vidíme vzostup lídrov s populistickými tendenciami všade od Brazílie po Turecko.

V knihe The Populist Temptation Barry Eichengreen zasadzuje toto globálne oživenie populizmu do historického kontextu. Poznamenáva, že populistom sa vždy darilo v časoch slabej hospodárskej výkonnosti. Populizmus sa živí rastúcou nerovnosťou, ktorá rozširuje rady tých, ktorí zostali pozadu, a podnecuje nespokojnosť s ekonomickým status quo. Reaguje na rýchle hospodárske zmeny, ktoré zvyšujú neistotu.

Eichengreen ukazuje, že tento ekonomický vývoj vyvoláva populistické reakcie, keď zdôrazňuje rozdielne záujmy ľudu a elity. Príkladom sú bankové a finančné krízy: finančníci, ktorí sú pôvodcami týchto kríz, sú členmi elity a považujú sa za tých, ktorí profitujú na úkor ľudí.

Populizmus je však aj protestom proti upadajúcemu vplyvu tradícií, viery a spoločenstva kedysi dominantných skupín. Je to reakcia na výzvu, ktorú predstavujú prisťahovalci a menšiny pre ľud ako homogénny, dobre definovaný celok. Populisti, ktorí využívajú tieto pocity, sa odvolávajú na slávnu, mytologizovanú minulosť založenú na kolektívnych tradíciách tejto kedysi dominantnej väčšiny. Odvolávajú sa na nacionalizmus a kritizujú politikov, ktorí podporujú rozmanitosť, otvorené hranice a rovnaké práva. Eichengreen ukazuje, že populizmus je mimoriadne príťažlivý, keď sa tieto politiky identity a ekonomické sťažnosti spoja.

Na tieto problémy neexistuje zázračné riešenie, ale Eichengreen poukazuje na východisko: posilnenie politík sociálneho štátu, ktoré umožňujú väčšiu rovnosť príležitostí a sociálnu súdržnosť. Porovnávajúc Európu so Spojenými štátmi ukazuje, že americký mozaikový sociálny štát je horšie vybavený na to, aby sa vyrovnal s dôsledkami globalizácie a technických zmien a s rastúcou vzdialenosťou medzi sociálnymi skupinami. Túto skutočnosť bude ťažké zmeniť, pretože obmedzený americký sociálny štát odráža historicky zakorenenú nedôveru krajiny voči veľkej vláde. Eichengreen preto konštatuje, že práve v Spojených štátoch je siréna populizmu najlákavejšia - a najnebezpečnejšia.