Globálna nerovnováha a poučenie z Bretton Woods

Recenzie čitateľov

Eichengreenova kniha predstavuje historickú a empirickú analýzu globálnych nerovnováh v kontexte brettonwoodskeho systému. Niektorí ju chvália za jej jasnosť a hĺbku, ale zároveň ju kritizujú za príliš akademický a zastaraný prístup, ktorý nezohľadňuje najnovší hospodársky vývoj.

⬤ Jasná a stručná analýza zložitých ekonomických tém.
⬤ Vynikajúci historicko-empirický prístup, ktorý poskytuje kontext pre súčasnú hospodársku situáciu.
⬤ Pútavý pre čitateľov s dobrým pochopením medzinárodnej menovej teórie.
⬤ Silné argumenty týkajúce sa deficitu bežného účtu USA v porovnaní s historickými súvislosťami.

⬤ Neaktuálna, keďže nezahŕňa najnovší menový vývoj od jej vydania v roku 2007.
⬤ Príliš akademická a pre niektorých čitateľov, najmä tých, ktorí nie sú oboznámení s touto problematikou, možno nudná.
⬤ Chýba podrobné vysvetlenie zložitých rovníc.
⬤ Uprednostňuje poznámky na konci pred poznámkami pod čiarou, čo niektorí považujú za rušivé.

(na základe 8 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Global Imbalances and the Lessons of Bretton Woods

Obsah knihy:

Prečo súčasný medzinárodný finančný systém podobný brettonwoodskemu, ktorý sa vyznačuje veľkým deficitom bežného účtu v centrálnej krajine, Spojených štátoch, a masívnou akumuláciou rezerv na periférii, nie je udržateľný.

Barry Eichengreen v knihe Global Imbalances and the Lessons of Bretton Woods (Globálna nerovnováha a poučenie z Bretton Woods) polemizuje s tvrdením, že dnešný medzinárodný finančný systém je do veľkej miery analogický brettonwoodskemu systému z obdobia rokov 1958 až 1973. Vtedy, ako aj dnes, Spojené štáty vykazovali deficity platobnej bilancie, poskytovali medzinárodné rezervy ostatným krajinám a pôsobili ako vývozný trh poslednej inštancie pre zvyšok sveta. Vtedy, ako aj teraz, pokračuje príbeh, sa ostatné krajiny zdráhali revalvovať svoje meny zo strachu, že sa ich rast založený na exporte spomalí a že utrpia kapitálové straty zo svojich devízových rezerv. Eichengreen v odpovedi tvrdí, že sila historickej analógie nespočíva len v hľadaní paralel, ale aj v zdôrazňovaní rozdielov, a v štruktúre dnešného svetového hospodárstva nachádza dôležité rozdiely. Tieto rozdiely podľa neho znamenajú, že súčasná konštelácia výmenných kurzov a platobných nerovnováh pravdepodobne nevydrží tak dlho ako pôvodný brettonwoodsky systém.

Dva najvýraznejšie rozdiely sú dvojitý deficit a nízka miera úspor Spojených štátov, ktoré nie sú dobrým znamením pre udržateľnosť medzinárodného postavenia krajiny. Tieto rozdiely podľa neho znamenajú, že súčasná konštelácia výmenných kurzov a platobných nerovnováh pravdepodobne nevydrží tak dlho ako pôvodný brettonwoodsky systém. Po identifikácii týchto rozdielov sa Eichengreen podrobne venuje zlatému poolu, mechanizmu, prostredníctvom ktorého sa európske centrálne banky v 60. rokoch 20. storočia snažili podporiť dolár. Ukazuje, že pool bol krehký a krátkodobý, čo neveští nič dobré pre kolektívne úsilie ázijských centrálnych bánk obmedziť diverzifikáciu rezerv a podporiť dolár v súčasnosti. Skúma odchod Japonska z viazaného kurzu dolára v roku 1971 a vyvodzuje poučenie pre prechod Číny k väčšej flexibilite výmenného kurzu. Ďalej sa zaoberá históriou konkurencie rezervných mien a pýta sa, či z nej vyplýva poučenie, či je dolár predurčený na to, aby stratil svoje postavenie dominantnej medzinárodnej meny v prospech eura alebo dokonca čínskeho jüanu.