Slow Narrative and Nonhuman Materialities
Slow Narrative and Nonhuman Materialities skúma, ako môže skúsenosť pomalosti v súčasných naratívnych postupoch vytvoriť víziu prepojenia medzi ľudskými spoločenstvami a neľudským svetom. Pomalosť tu nie je otázkou merateľného času, ale transformatívnou skúsenosťou pre divákov súčasných naratívov zaoberajúcich sa ekologickou krízou.
Zatiaľ čo klimatické zmeny sú vedeckou abstrakciou, imaginácia pomalosti ich mení na hlboko stelesnenú a afektívnu skúsenosť. Marco Caracciolo skúma hodnotu pomalosti v dialógu so širokou škálou rozprávaní v rôznych médiách, od beletrie cez komiksy až po videohry. Tvrdí, že potrebujeme trpezlivosť a cit pre komplexné vzorce, aby sme rozpoznali mnohoraké nitky, ktoré spájajú ľudské spoločenstvá a pomaly sa pohybujúce procesy klímy a geologickej histórie.
Spomaľujúca sa pozornosť ponúka dôležitý pohľad na vzťahy ľudských spoločností s neľudskými materiálmi fyzickej krajiny, ekosystémov a atmosféry Zeme. Caracciolo sa sústreďuje na zážitkové účinky rozprávania a ponúka celý rad teoreticky podložených výkladov, ktoré dopĺňajú formálny jazyk teórie rozprávania.
Tieto blízke čítania ukazujú, že pomalosť nie je záležitosťou merateľného času, ale "zhustením" pozornosti, ktoré odhaľuje hlboko mnohovrstvovú povahu reality. Význam tohto poznania nemožno preceňovať: prostredníctvom investície do skúsenosti tu a teraz nám pomalé rozprávanie môže pomôcť zvládnuť neistotu života v dobe, ktorá sa vyznačuje dramaticky sa meniacimi klimatickými vzorcami.
