Polovičný kohút: Albánska ľudová rozprávka

Pôvodný názov:

The Half Rooster: An Albanian Folk Tale

Obsah knihy:

Táto rozprávka sa stala obľúbenou medzi študentmi, s ktorými som sa o ňu podelil. Chudobný muž v Albánsku musí zabiť svojho kohúta, aby mal čo jesť.

Ale keď sa nad tým zamyslel, rozhodol sa rozrezať kohúta na polovicu. Jednu polovicu zjedol a druhú si nechal pre domáce zvieratko. Teraz už ten polovičný kohút nebol nikomu na nič.

Vedel, že musí ísť von, aby si vo svete vyslúžil slávu a bohatstvo skôr, ako chudák opäť vyhladne.

S pomocou žaby, líšky, vlka a myši sa Polovičnému kohútovi jeho poslanie podarilo. Prvýkrát som prišiel do Albánska krátko po jeho otvorení sa Západu.

V tých časoch neexistovali žiadne cestopisy ani internetové vyhľadávače. Hraničný prechod bol len taký. Hraničný prechod.

Na hraniciach ma nevítali žiadne známky civilizácie, žiadne reštaurácie ani hotely. Vtedy bolo málo áut. Hlavnou formou dopravy bol oslí voz.

A ja som prišiel v noci a netušil som, kam mám ísť. Povedali mi, že najbližší hotel je v Gjirokasteri, vzdialenom 20 míľ.

Taxikár mal hotelovú vizitku, na ktorej stálo: "Hovoríme anglicky." To mi stačilo. Tak som sa zoznámil s rodinou Kotoniovcov. Ich dom bola dvestoročná osmanská budova s výhľadom na staré mesto.

Rodina vyžarovala takú albánsku pohostinnosť a srdečnosť, že som sa rozhodol zostať v Gjirokastri o deň dlhšie.

Počas pobytu som sa podpísal do ich knihy hostí. Nepodpísal som sa však len tak. Nakreslil som panorámu starého mesta, ako ju vidno z ich verandy.

Nikdy predtým to nikto neurobil a na mňa sa nezabudlo. O štrnásť rokov neskôr... Taulant, syn rodiny, našiel moju webovú stránku.

Teraz žije v USA (a určite už nie je ôsmy), ale povedal, že jeho rodičia na mňa stále s láskou spomínajú a moju kresbu ukazujú všetkým hosťom, ktorí prichádzajú do ich teraz už rozšíreného penziónu. Rozhodol som sa, že je čas vrátiť sa do Albánska a vytvoriť ďalšiu kresbu do ich knihy hostí. Ukázalo sa, že som Kotonisovcov navštívil štyrikrát - dve z nich boli muralistické dobrodružstvá.

Vždy, keď sa vrátim, je to ako návrat domov k rodine. Teším sa na deň, keď sa budem môcť vrátiť do Albánska na piate rodinné stretnutie. Faleminderit, Kotonis.