Polin: štúdie o poľských Židoch zväzok 28: Židovská spisba v Poľsku

Pôvodný názov:

Polin: Studies in Polish Jewry Volume 28: Jewish Writing in Poland

Obsah knihy:

Od osvietenstva sa kultúrna tvorivosť poľských Židov prejavovala nielen v hebrejčine a jidiš, ale čoraz viac aj v poľštine. Medzi týmito kultúrnymi systémami existovala vzájomná a dynamická interakcia, ale až do konca komunizmu bola trojjazyčná židovská kultúra v Poľsku málo preskúmaná.

V tomto zväzku vedci z Poľska, Spojených štátov, Izraela, Talianska a Argentíny skúmajú spisovateľov z celého tohto spektra a zamýšľajú sa nad tým, ako vnímali svoju židovskú (a niekedy aj poľskú) identitu a čo si mysleli o autoroch v iných jazykových alebo kultúrnych táboroch. Ich eseje spoločne predstavujú prvé skúmanie židovskej literatúry v Poľsku z hľadiska jazykovej aj geografickej rozmanitosti. Medzivojnové roky slúžia ako referenčný bod, ale zahrnutý je aj materiál o období pred prvou svetovou vojnou a po roku 1945.

Kniha pozostáva zo šiestich častí.

Je tu nový výskum židovskej literatúry v poľštine vrátane diskusií o menej známych dielach Janusza Korczaka a Juliana Stryjkowského. Ďalej sa tu skúmajú poľsko-jidiš-hebrejské literárne kontakty, pričom sa tu uvádzajú dôležité diela o Y.

L. Pereca, prekladu poézie Hayima Nahmana Bialika do poľštiny, vplyvu poľských spisovateľov na rané hry Sholema Ascha a recepcii románov Yosefa Opatoshu v medzivojnovom Poľsku. V ďalšej časti sa skúmajú obrazy Poliakov a Poľska v dielach židovských spisovateľov a Židov v dielach poľských autorov, napríklad v dielach hebrejského nositeľa Nobelovej ceny S.

Y. Agnona a poľského spisovateľa Stanislava Vincenza. Ďalšia časť sa venuje avantgardnému umeniu a moderným ideológiám, pričom sa diskutuje o grafických dielach Bruna Schulza a o tom, prečo komunizmus oslovil niektorých židovských spisovateľov.

Diskusia potom prechádza k otázkam identity, pričom sa osobitne zameriava na Juliana Tuwima, jedného z najväčších poľských básnikov, asimilovaného Žida, na ktorého útočili poľskí nacionalisti na jednej strane a jidišisti na strane druhej. Posledná skupina esejí v zbierke sa venuje rôznym "vyhnancom", chápaným doslovne aj metaforicky a zahŕňajúcim diela vytvorené v Poľsku, Izraeli a Argentíne.

Napriek tomuto širokému tematickému záberu nie je pokrytie témy vyčerpávajúce: stále existuje len veľmi málo štúdií o poľsko-hebrejských literárnych kontaktoch, a hoci sa o spisovateľoch píšucich v jidiš v Poľsku napísalo viac, stále existujú oblasti, ktoré si vyžadujú komparatívnu perspektívu. Ide o rozsiahlu štúdiu o témach, ktoré sa v angličtine rozoberajú len zriedkavo, najmä o židovskej literatúre písanej v poľštine. Články by mali osloviť všetkých študentov literatúry a najmä tých, ktorí sa zaujímajú o poľskú, jidiš a hebrejskú tvorbu chápanú ako bohatý kultúrny polysystém.