Pohoršujúca myšlienka kresťanskej vedy

Recenzie čitateľov

V knihe sa skúma prepojenie viery a vedy, pričom sa zasadzuje za začlenenie kresťanskej perspektívy do akademického prostredia a zároveň kritizuje súčasný stav vysokoškolského vzdelávania. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa kresťania zaoberali svojou akademickou prácou komplexne, bez toho, aby svoju vieru rozdeľovali. Zatiaľ čo niektorí čitatelia ju považovali za presvedčivý argument v prospech kresťanskej vedeckej práce, iní ju kritizovali za obmedzovanie alebo odmietanie niektorých presvedčení.

Kniha je chválená za jasné argumenty, pútavý historický kontext a výzvu, aby kresťania integrovali svoju vieru do všetkých aspektov života, vrátane akademického prostredia. Mnohé recenzie vyzdvihujú dôležitosť existencie rôznych perspektív vo vedeckej práci a chvália Marsdena za to, že formuloval argumenty pre kresťanskú vedeckú prácu v pluralitnom akademickom prostredí.

Kritici považovali argumenty za príliš obmedzujúce a naznačovali, že Marsden odmieta tradičnejšie alebo fundamentalistické kresťanské názory. Niektorí čitatelia mali pocit, že knihe chýbajú empirické dôkazy na podporu jej tvrdení a že by jej prospelo viac konkrétnych príkladov, najmä pokiaľ ide o dôsledky, ktorým čelia vedci so silným kresťanským presvedčením.

(na základe 15 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Outrageous Idea of Christian Scholarship

Obsah knihy:

V závere svojej knihy Duša americkej univerzity z roku 1994 George Marsden predložil skromný návrh na posilnenie úlohy náboženskej viery v dnešnej vede. Tento "nevedecký postskriptum" pomohol rozprúdiť vášnivú diskusiu, ktorá sa preniesla zo stránok akademických časopisov a The Chronicle of Higher Education do mainstreamových médií, ako napríklad The New York Times, a Marsdena označila za jedného z hlavných účastníkov diskusií týkajúcich sa náboženstva a verejného života. Marsden teraz svoj návrh podrobnejšie spracúva v knihe The Outrageous Idea of Christian Scholarship, ktorá je premyslenou a podnetnou knihou o vzťahu náboženskej viery a intelektuálnej vedy.

Viac ako odpoveď na Marsdenovu kritiku je The Outrageous Idea of Christian Scholarship ďalším krokom k tomu, aby ukázal, čo môže staroveký vzťah viery a vzdelávania znamenať pre dnešnú akadémiu. Marsden presvedčivo argumentuje, že hlavný prúd amerického vysokého školstva musí byť otvorenejší voči explicitným prejavom viery a akceptovať, čo viera znamená v intelektuálnom kontexte. Zatiaľ čo iné určujúce prvky identity vedca, ako napríklad rasa alebo pohlavie, sa bežne berú do úvahy a sú vítané ako nové perspektívy, Marsden poukazuje na to, že perspektíva veriaceho kresťana sa odmieta ako irelevantná alebo, čo je ešte horšie, antitetická pre vedecký podnik.

Marsden začína skúmaním toho, prečo kresťanské perspektívy nie sú v akadémii vítané. Vyvracia rôzne argumenty, ktoré sa bežne uvádzajú na vylúčenie náboženských názorov, ako napríklad argument, že viera nie je dostatočne empirická pre vedecké snaženie (hoci predstava úplnej vedeckej objektivity sa dnes vo väčšine oblastí považuje za naivnú), obava, že tradičné kresťanstvo znovu potvrdí svoju historickú úlohu utláčateľa odlišných názorov, a prijímaná dogma o odluke cirkvi od štátu, ktorá v ľudovej predstavivosti siaha ďaleko za hranice skutočného práva. Marsden trvá na tom, že vedci majú náboženskú aj intelektuálnu povinnosť nenechať svoje hlboko zakorenené náboženské presvedčenie pred bránami akadémie. Tvrdí, že takéto presvedčenie môže významne ovplyvniť vedeckú prácu, život na univerzite a nespočetné množstvo ďalších spôsobov. A čo je azda najdôležitejšie, kresťanskí vedci majú zodpovednosť aj intelektuálnu muníciu na to, aby argumentovali proti niektorým prevládajúcim ideológiám, ktoré nekriticky zastávajú mnohí ľudia v akadémii, ako je naturalistický redukcionizmus alebo nepremyslený morálny relativizmus.

Súčasná univerzitná kultúra je v jadre prázdna, píše Marsden. Nielenže jej chýba duchovné centrum, ale nemá ani žiadnu skutočnú alternatívu. Tvrdí, že nábožensky rozmanitá kultúra bude intelektuálne bohatšia a je načase, aby sa vedci a inštitúcie, ktoré berú intelektuálny rozmer svojej viery vážne, stali aktívnymi účastníkmi akademického diskurzu na najvyššej úrovni. Bez ohľadu na to, či čitateľ s týmto záverom súhlasí alebo nie, Marsdenova premyslená, dobre vyargumentovaná kniha je nevyhnutným čítaním pre všetky strany diskusie o úlohe náboženstva vo vzdelávaní a kultúre.