Poézia ako skúsenosť

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Poetry as Experience

Obsah knihy:

Lacoue-Labarthe sa v knihe Poézia ako skúsenosť zaoberá otázkou lyrického jazyka, ktorý by nebol výrazom subjektivity.

Vo svojej analýze historickej pozície poézie Paula Celana Lacoue-Labarthe definuje subjekt ako princíp, ktorý zakladá, organizuje a zabezpečuje poznanie i konanie - princíp, ktorý sa v priebehu dvadsiateho storočia najzúrivejšie zmenil nielen na postavu nadvlády, ale aj na postavu vyhladzovania všetkého iného než seba samého. Tento dôkladne univerzálny, abstraktný a napokon samovražedný subjekt vyhladzuje všetku skúsenosť, okrem jedinečnosti tejto skúsenosti vyprázdnenia.

Čo však zostáva, ako zdôrazňoval Paul Celan, je zvyšok pre samotný lyrický hlas: Singbarer Rest. Lacoue-Labartheho podrobné analýzy dvoch rozhodujúcich Celanových básní, "Tubingen, Janner" a "Todtnauberg" - jedna je reakciou na Holderlina, druhá na Heideggera - a jeho sústavné čítanie "Poludnice" predstavujú Celanov verš singularity ako pohyb na a za hranicou zovšeobecniteľnej skúsenosti, t. j, ako skúsenosť, prekonávanie nebezpečného poľa, v ktorom jazyk už nič neovláda, ale skôr sprítomňuje vyprázdnenie pojmov a zrútenie konštitutívnych síl subjektu.

Pre Lacoue-Labartheho poézia po šoa, poézia obnaženej singularity, už nie je poéziou, ktorá by zodpovedala pojmu subjektu - alebo, ak na to príde, pojmu poézie -, ale je skôr jazykom deceptu. Len tým, že je sklamaná z heroického jazyka idealistickej poézie a z mýto-ontologických tendencií filozofie, môže Celanova poézia udržať otvorenú možnosť inej histórie, inej budúcnosti.