Suspicious Readings of Joyce's Dubliners
Keďže poviedky v románe Jamesa Joycea Dublinčania fungujú ako modely fikcie, sú schopné nahradiť fikciu vo všeobecnosti svojou schopnosťou zviditeľniť a zviditeľniť fungovanie textov. Joyceove poviedky to robia tak, že tvárou v tvár svojmu rozprávaniu vyvolávajú skepsu. Ich rozprávačská nespoľahlivosť - vyvolaná zvláštnymi medzerami, vynechanými scénami a zavádzajúcimi naratívnymi podnetmi - vzbudzuje podozrenie a núti čitateľa nedôverovať tomu, ako a prečo sa príbeh rozpráva.
V dôsledku toho je človek podnietený pátrať po tom, čo je zatajené, vynechané alebo nevypovedané, pričom toto pátranie často vedie k interpretáciám, ktoré sú v rozpore s tým, čo o postavách a udalostiach naznačuje povrch rozprávania. Stratégiou Margot Norrisovej pri analýze príbehov v Dublinčanoch je odmietnuť považovať rozprávačský hlas za samozrejmosť a predpokladať, že každé autorské rozhodnutie zahrnúť alebo vylúčiť, prípadne reprezentovať určitým spôsobom, možno čítať ako motivované. Podozrivé čítania Joyceových Dublinčanov skúmajú text z hľadiska kontraindikácií a opierajú sa o spoločenský kontext písania, aby ponúkli čítanie z rôznych teoretických perspektív.
Kniha Podozrivé čítanie Joyceových Dublinčanov venuje jednu kapitolu každej z pätnástich poviedok Dublinčanov a ukazuje, ako každá z nich stavia čitateľa pred interpretačnú výzvu a intelektuálne dobrodružstvo. Čítanie poviedok "Stretnutie", "Dvaja galantní", "Bolestný prípad", "Matka", "Penzión" a "Milosť" pretvára tieto poviedky úplne novým spôsobom - spôsobom, ktorý odhaľuje, že Joyceovo písanie je ešte brilantnejšie, vzrušujúcejšie a vážnejšie naladené na morálne a politické otázky, než sme si mysleli.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)