Plagiarism and Literary Property in the Romantic Period
V sérii článkov uverejnených v Tait's Magazine v roku 1834 Thomas DeQuincey katalogizoval štyri potenciálne prípady plagiátorstva v diele svojho priateľa a literárneho konkurenta Samuela Taylora Coleridgea.
DeQuinceyho obvinenia a polemika, ktorú rozpútali, odvtedy formovali reakcie čitateľov na diela takých spisovateľov, ako sú Coleridge, lord Byron, William Wordsworth a John Clare. Čo však znamenalo plagiátorstvo pred približne dvesto rokmi v Británii? Čo bolo v stávke, keď sa autori na začiatku devätnásteho storočia navzájom obviňovali? Ako by sa situácia zmenila, keby sme týchto spisovateľov hodnotili podľa noriem ich vlastnej národnej doby? A čo nám naša morálna investícia do plagiátorstva hovorí o nás samých a o našom vzťahu k romantickému mýtu autorstva?
V knihe Plagiátorstvo a literárne vlastníctvo v období romantizmu Tilar Mazzeo historizuje diskusiu o plagiátorstve z konca 18. a začiatku 19. storočia a ukazuje, že mala len málo spoločného s naším súčasným chápaním tohto pojmu.
Kniha ponúka zásadné prehodnotenie úlohy výpožičiek, textového privlastňovania a naratívneho majstrovstva v britskej romantickej literatúre a poskytuje nový obraz tohto obdobia a jeho ústredných estetických sporov. Mazzeo predovšetkým spochybňuje takmer výlučné moderné spájanie romantizmu s originalitou a prináša nový pohľad na niektoré z najznámejších diel tohto obdobia a na polemiky, ktoré ich obklopujú.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)