Writing the Great War / Comment crire La Grande Guerre?: Francophone and Anglophone Poetics / Potiques Francophones Et Anglophones
Pre Francúzsko bola prvá svetová vojna alebo Veľká vojna vojnou národnej sebaobrany, ale pre Britániu nie. Znamená to, že francúzske literárne spracovanie tejto nepredstaviteľne ničivej vojny bolo veľmi odlišné od britského? Nie nevyhnutne - ale veľa sa možno naučiť, ak sa obe tradície budú posudzovať vedľa seba, čo sa robí len zriedka.
Eseje, ktoré v tomto dvojjazyčnom zväzku zozbierali viacerí vedci zaoberajúci sa literatúrou a históriou na oboch stranách Lamanšského prielivu, ukazujú, že hoci širšie ciele vojny sú vo francúzskej aj britskej tradícii nápadné svojou absenciou, existuje mnoho spoločných prvkov: realistické rozprávanie o zákopoch, humor ako záchranný ventil, predstavivosť a tvorivosť. Existujú však aj rozdiely: napríklad existuje veľa francúzskej poézie o vojne, ale žiadna skutočná obdoba britských vojnových básnikov. Zborník sa venuje ikonickým postavám, ako sú Owen, Brooke, Barbusse, Apollinaire a Proust, ale aj mnohým menej známym autorom, a obsahuje štúdiu o farebnej poézii, v ktorej sa uznáva aktívny príspevok približne štyroch miliónov neeurópskych autorov k vojnovému úsiliu. Kniha obsahuje predslov významného vojnového historika Sira Hewa Strachana.
Francúzsko, ktoré bolo zapojené do obrannej vojny na vlastných hraniciach, zažívalo úplne inú Veľkú vojnu ako jeho britskí spojenci. Znamená to, že tieto dva národy reagovali na konflikt radikálne odlišne? Môžeme identifikovať národné tradície alebo nadnárodné trendy, ktoré otvárajú cestu k porovnávaniu, ktoré literárna kritika stále len zriedka načrtáva? To je cieľom príspevkov v tomto dvojjazyčnom zborníku, ktorý prináša články francúzsky a anglicky hovoriacich odborníkov z oblasti histórie a literatúry na tému, ako písať o Veľkej vojne. Poukazuje na rozmanitosť tém, ktoré sú spoločné pre obe literárne tradície: realistické opisy zákopov, využívanie humoru ako spásonosného prostriedku, predstavivosť a tvorivosť.
Poukazuje aj na niektoré pozoruhodné rozdiely, ako napríklad na to, že vo Francúzsku sa mytologizácia poézie 14. storočia nevykonávala, hoci sa počas vojny masovo produkovala. Kniha síce dáva priestor prvotriednym autorom (Owen, Brooke, Barbusse, Apollinaire a Proust), ale zároveň sa pokúša zviditeľniť množstvo menej známych autorov vrátane farebných spisovateľov, ktorých prínos k vojnovému úsiliu im nepriniesol také literárne uznanie, v aké dúfali. Predslov spracoval sir Hew Strachan, popredný odborník na dejiny tohto obdobia.
