Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Vo Francúzsku, rovnako ako v Británii, sa koniec 19. storočia zdal byť prenasledovaný deštruktívnymi alebo zlomyseľnými formami ženskosti, ktoré postava Salom stelesňuje všadeprítomným a rozporuplným spôsobom. Osudovú tanečnicu však možno chápať len ako opačný obraz dobročinnej a defi nitívnej ženy, ktorá svojou schopnosťou obetovať sa uľahčuje prechod z jednej éry do druhej.
Autorka ukazuje, ako sa v dielach Jeana Lorraina, Marie Corelliovej, Henryho Rider-Haggarda a Ren e Vivienovej využívajú mytologické, biblické, typické a historické postavy na kvalifikovanie všadeprítomnosti femme fatale v druhej polovici 19. storočia a na spochybnenie samotného pojmu osudovosti. Keď sa devätnáste storočie blížilo ku koncu, predstavy o dobromyseľnej ženskosti boli privolané, aby dali podobu symetrickým fantáziám, niekedy znepokojivo podobným tým, ktoré sú stelesnené v strašidelných príbehoch o salome.
V tejto knihe sa skúmajú Panna Mária, Eva, Lilith, androgýn, mníška, Johanka z Arku, Mária Magdaléna, Sapfó a Hypatia spôsobom, ktorý odhaľuje kadenciu jej tematických ornamentov. Zrkadliac blahodarnú márnosť, koniec storočia pre Baudelairových a kardinálových Newmanových dedičov sa tu skúma ako prechodné obdobie, v ktorom existuje napätie medzi fascináciou pádom a snom o budovaní.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)