Pôvodný názov:
Persian Pleasures: How Iranians Relaxed Through the Centuries with Food, Drink and Drugs
Obsah knihy:
Rozkoš/keyf v podobe jedla, nápojov alebo drog je predmetom tejto knihy, ktorá sa zaoberá tým, ako ich konzumácia zohrávala kľúčovú úlohu v spoločenskej interakcii v Iráne za posledných 2 500 rokov a ako sa vyvíjala v čase, formovaná zmenami v iránskej spoločnosti a perzskej kultúre ako celku.
Jedlo bolo vždy viac ako len palivo: jedlo je sviatkom pre zmysly, ako aj príležitosťou na oddych a spoločenský život, čo v priebehu storočí komentovali mnohí zahraniční cestovatelia v Iráne. Jedna z úvodných kapitol nám umožňuje pozrieť sa na iránske jedlo a zvyky očami cudzincov vo fascinujúcom prehľade tejto témy. Ďalší pohľad na iránske jedlo z minulosti ponúka dielo perzského básnika z 15. storočia Boshaqa, prezývaného At'ameh/ The Gourmet. Dávno predtým, ako sa varenie stalo v Amerike televíznym fenoménom, sa rozhodol, že jedlo je dobrým námetom pre poéziu, a jeho básne odhaľujú, čo sa na jedálnom lístku nachádzalo u zámožných Iráncov jeho doby.
Spoločné pitie bolo v Iráne ešte väčšou spoločenskou udalosťou ako spoločné stravovanie, najmä ak sa pilo so stálymi spoločníkmi a v príjemnom prostredí známeho spoločenského miesta. Ďalšie dve kapitoly sa zaoberajú vznikom kaviarní v 17. storočí, ktoré boli dôležité ako miesto stretnutí rôznych spoločenských, remeselníckych alebo politických skupín, kde sa diskutovalo o nápadoch, vymieňali sa novinky alebo sa hral šach a iné hry. Potom vidíme, ako sa v 19. storočí Irán zmenil z krajiny kávičkárov na národ čajovníkov, a dozvedáme sa, ako sa kaviarne zmenili na čajovne bez toho, aby zmenili svoj názov.
V sedemnástom storočí sa do Iránu dostal tabak z Nového sveta a rýchlo sa stal vášňou, nehovoriac o ďalšej zábave, ktorú si možno vychutnať v uvoľnenom prostredí kaviarne. Siedma kapitola prináša zaujímavý pohľad na pestovanie tabaku a iránske fajčiarske zvyky a pomôcky v priebehu vekov, od tradičnej vodnej fajky až po modernú cigaretu, zatiaľ čo neskoršia rozsiahla kapitola poskytuje rozsiahlu analýzu užívania psychoaktívnych drog v Iráne od najstarších čias až po súčasnosť v doteraz najpodrobnejšej dostupnej štúdii na túto tému.
Iránci boli kedysi tiež národom pijanov vína a podstatná časť knihy je venovaná sledovaniu histórie výroby a spotreby vína v Iráne od jej vrcholu v cisárskych časoch až po jej postupný úpadok, keď sa iránska spoločnosť stala viac islamskou. Hoci alkohol a niektoré drogy boli v islamskom Iráne v rôznych obdobiach považované za nezákonné, boli do istej miery tolerované kvôli pôžitku a spoločenskému vyžitiu, ktoré poskytujú, a preto, že fyzické opojenie bolo/bolo sufijmi považované za niečo podobné duchovnému vytrženiu, ktoré zažívajú pri komunikácii s božstvom. Islamský zákaz dokonca niektorí považovali za nekoránsky.
Ako prostriedok na zahnanie melanchólie vyplývajúcej z pocitu odcudzenia, ktorý Iránci pociťovali v priebehu vekov, bola vždy veľmi dôležitá spoločenskosť, dnes viac ako kedykoľvek predtým posilnená snahou o keyf vo všetkých tu prezentovaných formách. Kniha Perzské rozkoše, starostlivo preskúmaná a plná fascinujúcich detailov, prináša nový pohľad na zložitú tému, pričom zistenia, ktoré napriek zdanlivej známosti ich témy, môžu čitateľa prekvapiť a dať mu veľa podnetov na zamyslenie.
