Hodnotenie:
Zbierka „Ojos de Perro Azul“ predstavuje rané poviedky Gabriela Garcíu Marqueza, ktoré poukazujú na jeho spisovateľský vývoj. Poviedky sa opisujú ako pútavé a nápadité, hoci im možno chýba humor prítomný v jeho neskorších dielach. Kniha je vysoko hodnotená pre svoju kvalitu a aktuálnosť. Niektorí čitatelia považujú poviedky za trochu pochmúrne a náročné, najmä pre tých, ktorí nepoznajú Marquezov štýl. Celkovo ide o odporúčané čítanie pre fanúšikov jeho tvorby.
Výhody:Kvalitne napísané, pútavé a nápadité príbehy, ľahko čitateľné, krásne spracované, včas podané a cenný historický pohľad na začiatky Marquezovej kariéry.
Nevýhody:Niektoré poviedky sú pochmúrne a chýba im humor, pre čitateľov neznalých Marquezovho štýlu môžu byť náročné a miestami môžu pôsobiť nesúrodo.
(na základe 28 čitateľských recenzií)
Ojos de Perro Azul / Eyes of a Blue Dog
Tieto rané poviedky Gabriela Garcíu Marqueza boli napísané a publikované v rokoch 1947 až 1955, hoci ako kniha Modré psie oči vyšli až v roku 1974, keď už mal spisovateľ za sebou dve ďalšie knihy poviedok a štyri romány, z ktorých posledný, Sto rokov samoty, mu priniesol prvý veľký medzinárodný úspech.
Táto kniha obsahuje jeho prvú slávnu poviedku, monológ Isabel, ktorá sleduje dážď v Maconde, dejisku jeho neskorších diel. Postava Isabel sa znovu objaví v jeho prvom románe a motív nekonečne padajúceho dažďa, v jeho osobnej verzii univerzálnej potopy, sa nakoniec hladko a pružne začlení do Sto rokov samoty.
Táto poviedka, zaradená do všetkých antológií latinskoamerických poviedok našich čias, bola prvým kameňom tej gigantickej stavby, rovnako imaginárnej ako reálnej, ktorá nakoniec založí najsilnejší literárny priestor v univerzálnej literatúre našich čias: Macondo.“
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)