Oheň a duch: Vnútorná krajina - sprievodca do srdca evanjelia, 4. diel

Pôvodný názov:

Fire and Spirit: Inner Land - A Guide Into the Heart of the Gospel, Volume 4

Obsah knihy:

Blesky a lesné požiare mohli u primitívnych ľudí vyvolať hrôzu, ale zároveň si vážili oheň ako životodarný dar od bohov. Eberhard Arnold skúma symboliku svetla a ohňa v Biblii, literatúre a histórii, aby osvetlil náš vzťah lásky a strachu s Bohom. Duch Svätý, podobne ako oheň, je dvojsečný meč: prináša horiaci hnev Božieho súdu, ktorý strávi všetko, čo je v nás mŕtve a studené, ale aj žiarivé teplo jeho lásky, milosrdenstva a vykúpenia.

Vnútorná krajina síce nebola explicitne kritická voči nacistickému režimu, ale útočila na duchy, ktoré v tom čase oživovali nemeckú spoločnosť: rasizmus a bigotnosť, nacionalistický zápal, masovú hystériu a materializmus. Najmä kapitola "Svetlo a oheň" bola zámerným verejným vyhlásením v rozhodujúcom okamihu nemeckých dejín. Eberhard Arnold poslal Hitlerovi kópiu 9. novembra 1933. O týždeň neskôr urobilo gestapo raziu v obci a vyplienilo autorovu pracovňu. Po tejto prvej razii Eberhard Arnold požiadal dvoch priateľov, aby už vytlačené podpisy Vnútornej krajiny zabalili do vodotesných kovových škatúľ a v noci ich pre istotu zakopali. Neskôr Vnútornú zem vykopali, prepašovali z krajiny a po smrti Eberharda Arnolda ju vydali v Lichtenštajnsku.

Štvrtý zväzok z piatich vo Vnútornej zemi, Oheň a duch obsahuje dve kapitoly: "Svetlo a oheň" a "Duch Svätý.".

O Vnútornej krajine:Ťažko preceňovať význam Vnútornej krajiny, či už pre Eberharda Arnolda alebo jeho čitateľov. Pohlcovala jeho energiu priebežne počas väčšiny jeho dospelého života - od prvej svetovej vojny, keď uverejnil prvú kapitolu pod názvom Vojna: Výzva k vnútornosti, až do roku 1935, posledného roku jeho života.

Zabalená v kovových škatuliach a v noci zakopaná v bezpečí pred nacistami, ktorí rok pred autorovou smrťou (a rok po nej) vtrhli do jeho pracovne, Innerland nebol otvorene kritický voči Hitlerovmu režimu. Napriek tomu útočil na duchov, ktorí oživovali nemeckú spoločnosť: jej vražedné prúdy rasizmu a bigotnosti, jej opojný nacionalistický zápal, jej bezduchú masovú hystériu a jej vulgárny materializmus. V tomto zmysle je Vnútrozemie v príkrom rozpore s duchom našej doby rovnako ako s duchom autorovej doby.

Na prvý pohľad sa zdá, že ťažiskom Vnútornej krajiny je pestovanie duchovného života ako cieľa samého osebe. Nič nemôže byť viac zavádzajúce. V skutočnosti je pre Eberharda Arnolda samotná myšlienka na podporu sebeckej samoty, v ktorej ľudia hľadajú svoj vlastný súkromný pokoj tým, že sa uzavrú do hluku a zhonu verejného života okolo seba, anatémou. V knihe Vnútorný život píše:

"Toto sú časy úzkosti.Nemôžeme ustupovať, úmyselne slepí voči ohromujúcej naliehavosti úloh, ktoré tlačia na spoločnosť. Nemôžeme hľadať vnútornú odlúčenosť vo vnútornej a vonkajšej izolácii... Jediným ospravedlnením pre stiahnutie sa do vnútra, aby sme unikli dnešnému zmätočnému, hektickému víru, by bolo, že sa tým obohacuje plodnosť. Ide o to, aby sme v sebe prostredníctvom jednoty s večnými silami získali silu charakteru pripravenú na skúšku v prúde sveta.".

B> Vnútrozemie nás teda nevyzýva k pasivite, ale k činnosti.Pozýva nás objaviť hojnosť života žitého pre Boha. Otvára nám oči pre možnosti tej "vnútornej krajiny neviditeľného, kde náš duch môže nájsť korene svojej sily, a tak nám umožní tlačiť sa k majstrovstvu života, ku ktorému sme Bohom povolaní". Iba tam, hovorí Eberhard Arnold, sa náš život môže ocitnúť pod osvetľujúcim svetlom večnosti a vidieť, aký je. Len tam nájdeme jasný pohľad, ktorý potrebujeme na víťazstvo v každodennom boji, ktorým je život, a vnútornú kotvu, bez ktorej stratíme svoje kotvenie.