Odious Praise
Prehodnocuje žáner epideickej rétoriky od antiky po renesanciu na základe série textov, ktoré využívajú potenciál chvály na podkopanie konsenzu a spochybnenie normatívnych hodnôt spoločnosti.
Autori, ktorým sa venuje, siahajú od Isokrata, Platóna a Aristotela po Erazma, Machiavelliho a Montaigna.