Recenzie čitateľov
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Obsah knihy:
"Texty Kenta Johnsona nám v priebehu rokov prinášajú nadmieru znepokojivý a posmešný pocit, pretože oživuje a transformuje starobylé umenie satiry a vnáša ho so smiechom a hnevom do nového storočia a tisícročia. Veľkým potešením v knihe Nuper Verba je teda komická zúrivosť, ktorú dáva básňam, ktoré mieria na literárnu súčasnosť, pričom si je vedomý celého radu básnikov a literárnych pretvárky od starovekého Ríma až po súčasnú USAmeriku a iné. Slová a myšlienky, ktoré Johnson v "preklade" dáva Horáciovi, sú súčasne a niekedy poburujúco namierené na básnikov a básnické vojny našej doby. Úprava, ktorú sa oplatí urobiť." - Jerome Rothenberg.
"Ak sa tvrdí, že satirik je spisovateľ ľavák, zdá sa, že analógia je ako stvorená pre nenapodobiteľný, nebojácny a veľmi potrebný príspevok Kenta Johnsona - korektív, ktorý je jeden z desiatich, či skôr jeden z tisíca, protilátkou na najhoršie excesy a neúprimnosti dekadencie a pompéznosti západnej poézie. V knihe Nuper Verba - latinský názov je príznačný - si berie na mušku antagonistické postoje poézie, aj keď vypúšťa posledné najlepšie víno a vylihuje na plesnivej pohovke bursovníkov. Pravdovravec alebo svätý blázon, insiderský outsider alebo svedok ducha, morálna sila Johnsonovho projektu, ako aj jeho vznešený humor, žiari ako množstvo žeravých lúčov, ktoré tu dosahujú momenty neočakávaného lyrického jasu. Nikdy nebol zábavnejší ani podivnejšie dojímavý. Odmietanie konsenzu a pomenúvanie nepomenovateľného zostáva povolaním skutočného básnika a Johnsonova poézia nám to pripomína s krásnym vytriezvením a chladom skutočnej pravdivosti." -Sam Riviere.
"Pomocou vtipov, starých argumentov a absurdít Kent Johnson satirizuje "bezohľadných detských básnikov s ich cimbalmi a zvončekmi". Bezútešná neúcta satiry je však aj istým druhom dôvernosti: nemôžeme sa vysmievať tomu, čo dobre nepoznáme. Ešte úprimnejšie nás Nuper Verba vyzýva, aby sme "z našej straty urobili trvalú pieseň, / aby sa mohla vzniesť nad plytkú pozornosť nášho klanu". Venujte teda pozornosť týmto básňam. Povedzme, že poézia je strašidelný zámok alebo čudácky lunapark. Tam zrkadlová sieň prestáva odrážať únavný egoizmus básnickej kultúry a namiesto toho ponúka "nekonečné ja ustupujúce, čoraz drobnejšie, až" človek už nevidí sám seba. Vedeli sme, že sme tam boli, ďaleko vzadu, ale zároveň sme boli preč. Práve v tom, ukazuje nám Johnson, má poézia skutočne posledné slovo." -Elizabeth Robinsonová.
"V ústrednej sekvencii knihy Nuper Verba, 15 'Horatiánskych ód', sa satirik, analytik a niekedy aj štartér básnických vojen Kent Johnson vracia k jednému z počiatkov západnej lyriky v riadkoch, ktoré sú postupne štipľavé, úsmevné a jemne dojímavé. Tieto básne transformované z latinských originálov a predchádzajúcich anglických prekladov často vyjadrujú "v posledných dňoch" opak satirikovej túžby: "Chcem byť dulcis a nie acidus, verte mi. Pri všetkej svojej sebareflexívnej vrstevnatosti, komickej aluzívnosti, neprestajnom strhávaní básnického karierizmu, ktorý sa stretáva s Horáciovými sebaironizujúcimi ašpiráciami na básnickú nesmrteľnosť, sú to zároveň autobiografické básne o Johnsonovom vlastnom živote, kariére a politických a intelektuálnych záväzkoch. (... ) A predsa zostáva známy impulz: To svrbenie, niekde medzi impulzom a hlbokým presvedčením napriek všetkému, ktoré sa tiahne od Horácia cez Williamsa až po "Kentuviusa Maxima v jeho / veľkom dome". Tu "moje srdce patrí... rozorvanému, janusovsky sa tváriacemu bohu" spaľujúcej satiry i lyrickej dojímavosti, verejnej skepsy a súkromnej straty v "temnom tieni tohto altánku"." -Alan Golding.
