No Citizen Left Behind

Recenzie čitateľov

Kniha Meiry Levinsonovej „No Citizen Left Behind“ (Žiadny občan nezostal pozadu) je podnetným skúmaním občianskeho vzdelávania v USA, pričom sa zameriava najmä na „priepasť v občianskej angažovanosti“, ktorá postihuje chudobných študentov a študentov z menšín. V knihe sa spája autorkino vzdelanie v oblasti politickej filozofie s jej učiteľskými skúsenosťami s cieľom poukázať na potrebu reforiem v oblasti občianskeho vzdelávania a školskej klímy na podporu demokratickej angažovanosti.

Kniha je dobre napísaná a podnetná, spája akademické poznatky s osobnými skúsenosťami. Levinsonová sa účinne zasadzuje za zlepšenie občianskeho vzdelávania, najmä v prípade znevýhodnených komunít, a prostredníctvom koncepcie „akčnej občianskej výchovy“ predstavuje realizovateľné riešenia. Považuje sa za dôležité čítanie pre pedagógov a ďalších záujemcov o demokraciu.

Niektorí čitatelia považovali knihu za málo pútavú a prelistovali ju. Niekoľko z nich malo pocit, že neponúka konkrétne riešenia problémov, ktoré nastoľuje, z čoho vyplýva, že je možno vhodnejšia pre tých, ktorí sa už zaujímajú o občianske vzdelávanie, než pre široké publikum.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

Keď Meira Levinsonová učila na strednej škole v Atlante, kde žili iba černošskí študenti, uvedomila si, že individuálne sebazdokonaľovanie študentov im nemusí nevyhnutne umožniť prekonať ich hlbokú marginalizáciu v americkej spoločnosti. Dôvodom je priepasť v občianskom posilňovaní, ktorá je rovnako hanebná a antidemokratická ako priepasť v akademických výsledkoch, na ktorú sa zameriava program No Child Left Behind.

V dokumente No Citizen Left Behind sa tvrdí, že žiakov treba naučiť, ako priamo, prostredníctvom politickej a občianskej činnosti, narušiť a zmeniť mocenské vzťahy. Na základe politickej teórie, empirického výskumu a vlastných skúseností z praxe Levinsonová ukazuje, ako de facto segregované mestské školy môžu a musia byť v centre tohto boja. Obnovenie občianskych cieľov verejných škôl si vyžiada viac než len úpravu učebných osnov.

Levinson vyzýva školy, aby pretvorili občianske vzdelávanie. Školy by mali vyučovať kolektívnu činnosť, otvorene diskutovať o rasových rozmeroch občianstva a provokovať žiakov tým, že budú zapájať ich vášne proti súčasnej nespravodlivosti.

Žiaci musia mať tiež časté príležitosti na občianske a politické aktivity, a to aj v rámci samotnej školy. Ak chceme vybudovať skutočne rovnostársku spoločnosť, musíme odmietnuť mýty o občianskej rovnakosti a umožniť všetkým mladým ľuďom, aby pozdvihli svoje rozmanité hlasy.

Levinsonovo rozprávanie je výzvou nielen pre pedagógov, ale pre všetkých, ktorým záleží na spravodlivosti, rozmanitosti alebo demokracii.