Nie je spasený: Eseje podľa Heideggera

Recenzie čitateľov

Kniha Petra Sloterdijka „Nespasení“ je zbierkou esejí zameraných na existenciálne a filozofické otázky, ovplyvnené najmä myšlienkami Heideggera a Nietzscheho. Skúma súčasné filozofické otázky a zároveň sa zamýšľa nad stavom humanizmu a jeho významom v dnešnom svete. Niektorí čitatelia oceňujú hĺbku a podnetnosť esejí, iní ju považujú za náročnú a akademicky orientovanú, čo potenciálne obmedzuje jej prístupnosť širšiemu publiku.

⬤ Bohaté, podnetné eseje, ktoré sa zaoberajú súčasnou filozofiou a klasickými teóriami.
⬤ Zaoberá sa významnými filozofickými a spoločenskými otázkami, najmä v oblasti humanizmu.
⬤ Ponúka jedinečný pohľad, ktorý vyzýva čitateľov k hlbokému zamysleniu sa nad povahou bytia a ľudskej existencie.
⬤ Obsahuje dobre podložené argumenty z dejín filozofie.

⬤ Pre tých, ktorí nepoznajú Heideggera alebo súčasnú filozofiu, môže byť čítanie a pochopenie náročné.
⬤ Niektoré eseje sa opisujú ako „všelijaké“ a môžu sa odchyľovať od stanovených cieľov.
⬤ Písmo nie je obzvlášť prístupné pre bežných čitateľov, čo by mohlo obmedziť jeho publikum.
⬤ Niektorí považujú obsah za príliš akademický, čím stráca na príťažlivosti pre verejnosť.

(na základe 9 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Not Saved: Essays After Heidegger

Obsah knihy:

O Petrovi Sloterdijkovi možno právom povedať, že každá jeho esej a prednáška je zároveň nenapísanou knihou. Preto aj tu prezentované texty, ktoré načrtávajú filozofickú fyziognómiu Martina Heideggera, treba charakterizovať ako zozbierané zrieknutie sa vyčerpávajúcich informácií.

S cieľom situovať Heideggerovo myslenie do dejín ideí a problémov pristupuje Peter Sloterdijk k Heideggerovmu dielu s otázkami, ako napr: Ak západná filozofia vznikla z ducha polis, čo si máme myslieť o filozofickej vhodnosti človeka, ktorý sa nikdy netajil svojou tvrdohlavou náklonnosťou k vidieckemu životu? Existuje provinčná pravda, o ktorej kozmopolitné mesto nič nevie? Je vo vidieckych cestách a chalupách pravda, ktorá by dokázala podkopať univerzity s ich štandardizovanými jazykmi a globálne vplyvnými diskurzmi? Odkiaľ hovorí tento čudný profesor, keď zo svojej profesorskej stoličky vo Freiburgu tvrdí, že sa pýta na to, čo leží za hranicami dejín západnej metafyziky?

Sloterdijk sa zaoberá aj niekoľkými ďalšími kľúčovými mysliteľmi dvadsiateho storočia, ktorí poskytujú potrebný kontrast k filozofickej fyziognómii Martina Heideggera. Úvaha o Niklasovi Luhmannovi ako akejsi súčasnej verzii diablovho advokáta, provokatívna kritická interpretácia filozofie Theodora Adorna, ktorá sa zameriava na jej teologické základy a ktorá zahŕňa aj úvahy o filozofickom význame hyperboly, a krátky náčrt pesimistického myslenia Emila Ciorana - to všetko dopĺňa a prehlbuje Sloterdijkove pokusy myslieť s Heideggerom, proti nemu a nad jeho rámec. Napokon v esejach, ako sú "Domestikácia bytia" a "Pravidlá pre ľudský park", ktoré v čase svojho vydania podnietili medzinárodnú polemiku a pre tento zväzok boli nanovo preložené, Sloterdijk rozvíja niektoré zo svojich najzaujímavejších a najdôležitejších myšlienok o antropogenéze, humanizme, technológii a genetickom inžinierstve.