Neviditeľné putá kapitalizmu: Ako tyrania trhu brzdí ekonomiku tým, že brzdí pracujúcich

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka kritický pohľad na neoklasickú ekonómiu a tvrdí, že hlavné ekonomické teórie prehliadajú dôležité aspekty, ako sú pracovníci a pracovné podmienky. Kombinuje historickú analýzu so súčasnou kritikou, čím čitateľom sprístupňuje zložité myšlienky. Názory na ňu sa však rozchádzajú, niektorí jej argumenty chvália, iní ju odmietajú ako nelogickú.

Kniha je zrozumiteľná a dobre preskúmaná. Venuje sa dôležitým opomenutiam v ekonomickej teórii, najmä pokiaľ ide o pracovníkov a potláčanie tvorivosti. Použitie historických príkladov, ako napríklad príbeh Prokrusta, účinne ilustruje kľúčové body. Mnohí čitatelia ju vrelo odporúčajú ako nevyhnutné čítanie.

Niektoré recenzie spochybňujú logiku knihy a tvrdia, že predkladá slabé argumenty. Kritici ju označujú za propagandu a nepriaznivo ju prirovnávajú k historickým agitkám a súčasnej politickej rétorike. Okrem toho prístup k citovaným zdrojom môže byť pre niektorých čitateľov bez prístupu do univerzitnej knižnice náročný.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Invisible Handcuffs of Capitalism: How Market Tyranny Stifles the Economy by Stunting Workers

Obsah knihy:

Mainstreamová, alebo formálne povedané, neoklasická ekonómia tvrdí, že je vedou. Ako však Michael Perelman objasňuje vo svojej najnovšej knihe, nič nemôže byť ďalej od pravdy.

Hoci veda musí byť zakorenená v materiálnej realite, mainstreamová ekonómia ignoruje alebo skresľuje najzákladnejší aspekt tejto reality: že drvivá väčšina ľudí musí z nevyhnutnosti pracovať v prospech iných, pričom sa z nich stáva iba prostriedok na dosiahnutie maximálneho zisku pre svojich zamestnávateľov. Povaha práce, ktorú vykonávame, a podmienky, za ktorých ju vykonávame, zásadne formujú naše životy. A predsa sú oba tieto faktory v hlavnom prúde ekonómie okrajové.

Zametaním práce pod koberec mainstreamoví ekonómovia zakrývajú podstatu kapitalizmu a vytvárajú dojem, že ide o systém založený na rovnej výmene, a nie na vykorisťovaní na každom pracovisku. Perelman túto ilúziu opisuje ako neviditeľné putá kapitalizmu a jej korene sleduje až k Adamovi Smithovi a jeho súčasníkom a ich pohŕdaniu pracujúcimi ľuďmi.

Tvrdí, že kapitalizmus nie je v podstate spravodlivým systémom výmeny regulovaným neviditeľnou rukou trhu, ale spútava pracujúcich mužov a ženy (a tiež deti) prostredníctvom samotného pracovného procesu. Neoklasická ekonómia sa pokúša tieto putá racionalizovať a tvrdí pracujúcim, že sú sami zodpovední za svoje podmienky.

Perelman navrhuje, aby sme namiesto toho odstránili tieto putá prostredníctvom kolektívnych akcií a vybudovali spoločnosť, ktorú budeme sami riadiť."