Hodnotenie:
Stephen Jay Gould v knihe The Mismeasure of Man (Nesprávne meranie človeka) kritizuje históriu a predsudky, ktoré sa skrývajú za testovaním inteligencie, pričom sa zameriava najmä na to, ako boli vedecké metodiky nesprávne použité na posilnenie rasových a sociálnych predsudkov. Gould argumentuje proti reifikácii inteligencie na jedinú číselnú mieru a ukazuje, ako sa takéto postupy využívali na ospravedlnenie rasistických a elitárskych politík v priebehu dejín. Kniha bola chválená za svoju prenikavú analýzu, ale aj kritizovaná pre vnímané nedostatky v Gouldových argumentoch.
Výhody:⬤ Dôkladná historická analýza testovania inteligencie a jeho zneužívania.
⬤ Zaoberá sa kultúrnymi predsudkami a ich vplyvom na vedu.
⬤ Jasný štýl písania s prístupnými vysvetleniami zložitých myšlienok.
⬤ Významný význam pre súčasné diskusie o rase a inteligencii.
⬤ Spochybňuje predstavu inteligencie ako pevnej, merateľnej vlastnosti a podporuje uvedomenie si predsudkov vo vedeckých postupoch.
⬤ Niektorí kritici tvrdia, že Gould nesprávne interpretuje vedecké stanoviská a uvádza chybné argumenty.
⬤ Verzia pre Kindle trpí problémami s formátovaním, ktoré môžu brániť čitateľnosti.
⬤ Kritika Gouldových záverov, ktoré sú príliš zaujaté alebo im chýba objektivita pri hodnotení protichodných názorov.
⬤ Niektorí čitatelia považujú písanie za nesúvislé alebo tangenciálne, čo sťažuje jeho sledovanie.
(na základe 158 čitateľských recenzií)
The Mismeasure of Man
Po vydaní v roku 1981 bola kniha The Mismeasure of Man okamžite vyhlásená za majstrovské dielo, za zvonivú odpoveď tým, ktorí chceli klasifikovať ľudí, zoraďovať ich podľa ich údajných genetických daností a obmedzení. A predsa myšlienka vrodených limitov - biológie ako osudu - ťažko umiera, ako svedčí pozornosť venovaná knihe The Bell Curve, ktorej argumenty tu Stephen Jay Gould tak účinne predvídal a dôkladne podkopal.
V tomto vydaní Dr. Gould napísal nový podstatný úvod, v ktorom hovorí, ako a prečo napísal túto knihu, a sleduje následnú históriu polemiky o vrodenosti až po The Bell Curve. Ďalej pridal päť esejí o otázkach týkajúcich sa najmä knihy The Bell Curve a o rase, rasizme a biologickom determinizme vo všeobecnosti.
Tieto dodatky posilňujú nárok knihy byť, ako povedal Leo J. Kamin z Princetonskej univerzity, "významným príspevkom k vyvráteniu pseudobiologických 'vysvetlení' našich súčasných sociálnych problémov".