Nepriateľské šťastie

Pôvodný názov:

Enemy Luck

Obsah knihy:

S použitím epigramu od básnika 18. storočia Christophera Smarta, roky väzneného v blázinci („Lebo nie som bez autority v mojom ohrození“), Nicholas Laughlin vsádza na poetiku radikálnej nevinnosti (lebo „Čím menej viete, tým menej sa mýlite“), ktorá zahŕňa náhodné, slovné prešľapy, záhadne axiomatické („Obrníte gramatiku skôr, ako ona obrní vás“).

Vskutku, keď sa v básni hovorí o „nestabilnej topografii“ snov, niektorí čitatelia môžu mať pocit, že sa dostali na stabilnejšie a rozpoznateľnejšie miesto. Ide o poetiku, ktorá v žiadnom prípade nemá karibský precedens. Podobne ako geniálny jamajský básnik Anthony McNeill so svojimi „mutantmi“ (zachovanými preklepmi), pre Laughlina „chyby nie sú náhody“.

Nepriateľské šťastie je takmer encyklopédiou dômyselných prostriedkov a foriem: výstrižky, ktoré naznačujú hrozbu únosu; báseň, ktorá pripomína často mystifikačné súhrny kapitol románu 19. storočia (v ktorých... ); návštevy geografických území zmutované z beletrie Wilsona Harrisa (inšpiráciou je aj Borges); nájdené fragmenty; dlhšie úryvky z rôznych zdrojov, od Strabóna po Olivera Goldsmitha, ktorých význam sa mení ich novým kontextom; poundovské preklady, v ktorých je originál pohltený charakteristickým Laughlinovým hlasom, namiesto toho, aby boli pokusmi o repliku originálu; index k niektorým prchavým cestovným príbehom, ktorý vyzýva čitateľa, aby si vytvoril svoj vlastný príbeh; zdanlivo absurdné príbehy, ktoré dávajú dokonale dobrý zmysel; zdanlivo realistické príbehy, ktoré mystifikujú ako Escherova stavba; obsadenie osôb od bratranca Hermesa po kráľa Q.

Je to zbierka, ktorá nás vyzýva k aktívnemu čítaniu, k zachytávaniu stôp, k tomu, aby sme sa sami zapojili do dialógu medzi básňami. Nicholas Laughlin nás predovšetkým vyzýva, aby sme sa zamysleli nad očakávaniami a nahromadenými skúsenosťami, ktoré vnášame do formujúceho vplyvu rôznych literárnych foriem - a pomáha nám ich dekonštruovať.