Nebo a peklo: Dejiny posmrtného života

Recenzie čitateľov

Kniha Nebo a peklo od Barta Ehrmana sa zaoberá historickým vývojom koncepcií neba a pekla v kresťanstve. Dôkladne analyzuje, ako sa tieto myšlienky vyvíjali od starovekých predstáv až po súčasné chápanie, pričom spochybňuje predpoklad, že vždy boli základnou súčasťou kresťanského učenia.

Mnohí čitatelia oceňujú Ehrmanov prístupný štýl písania a pútavé rozprávanie, ktoré uľahčujú pochopenie zložitých historických a teologických tém. Kniha poskytuje cenné poznatky o tom, ako kultúrne vplyvy formovali názory na posmrtný život. Recenzenti tiež poznamenávajú, že slúži ako dobrý úvod pre tých, ktorí sa zaujímajú o historický kontext týchto koncepcií.

Niektorí čitatelia spomínajú, že Ehrman si občas zrejme protirečí, keď používa biblické odkazy na podporu svojich osobných názorov a zároveň kritizuje spoľahlivosť Biblie v iných súvislostiach. Niekoľko kritík sa zameriava na nejasnosť knihy ku koncu a na pocit, že neponúka nové informácie pre tých, ktorí sú s témou už oboznámení.

(na základe 163 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Heaven and Hell: A History of the Afterlife

Obsah knihy:

Historik raného kresťanstva, ktorý sa stal bestsellerom New York Times, sa zaoberá dvomi najpútavejšími otázkami ľudskej existencie: odkiaľ sa vzali predstavy o nebi a pekle a prečo pretrvávajú?

Čo sa stane, keď zomrieme? Nedávny prieskum Pew Research ukázal, že 72 % Američanov verí v doslovné nebo a 58 % v doslovné peklo. Väčšina ľudí, ktorí zastávajú tieto názory, sú kresťania a predpokladajú, že ide o odveké učenie Biblie. Ale večné odmeny a tresty sa nikde v Starom zákone nenachádzajú a neučil ich ani Ježiš, ani jeho učeníci.

Odkiaľ sa teda tieto myšlienky vzali?

Bart Ehrman v tejto „výstižnej knihe o tom, ako sa na smrť pozerá v mnohých duchovných tradíciách“ (Publishers Weekly, hviezdičková recenzia), opisuje dlhú históriu posmrtného života od Eposu o Gilgamešovi až po Augustínove spisy, pričom sa zameriava najmä na učenie Ježiša a jeho prvých nasledovníkov. Rozoberá staroveké prehliadky neba a pekla, počas ktorých živý človek pozoruje vznešené požehnania neba pre tých, ktorí sú spasení, a hrozné muky pekla pre tých, ktorí sú zatratení. Niektoré z týchto správ majú podobu zážitkov blízkych smrti, ktoré sú najstaršie zaznamenané a majú zaujímavú podobnosť s tými, o ktorých sa hovorí dnes.

Jedným z Ehrmanových prekvapivých záverov je, že nikdy neexistovalo jednotné grécke, židovské alebo kresťanské chápanie posmrtného života, ale množstvo konkurenčných názorov. Navyše tieto názory nevznikli z ničoho nič; boli úzko prepojené so sociálnym, kultúrnym a historickým svetom, z ktorého vzišli. Až neskôr, v prvých kresťanských storočiach, sa z nich vyvinuli dnes všeobecne uznávané predstavy o večnej blaženosti alebo zatratení.

V tejto „elegantnej histórii“ (The New Yorker) nám Ehrman pomáha zamyslieť sa nad tým, odkiaľ pochádzajú naše predstavy o posmrtnom živote. Svojím „bohato rozvrstveným rozprávaním“ ( The Boston Globe ) nás uisťuje, že aj keď možno máme v čo dúfať, keď zomrieme, určite sa nemáme čoho obávať.