Hodnotenie:
Kniha poskytuje hĺbkovú analýzu Nabokovovho románu Bledý oheň, poukazuje na jeho zložitosť a skryté súvislosti, ktoré mnohí čitatelia môžu prehliadnuť. Chválime nadšenie a vedecký prístup Briana Boyda, hoci niektorí čitatelia považujú jeho výklady za občasné a príliš úzkostlivé.
Výhody:⬤ Hlboká a dôkladná analýza románu Bledý oheň, ktorá zvyšuje porozumenie románu.
⬤ Boydovo nadšenie pre Nabokova je nákazlivé, podnecuje k pozornému a dôkladnému čítaniu.
⬤ Kniha osvetľuje mnohé jemné literárne narážky a zložitosti, ktoré môžu byť pri prvom čítaní prehliadnuté.
⬤ Poskytuje cenné poznatky o postavách a témach, najmä o úlohe Hazel Shade.
⬤ Dobre napísaná a pútavá, vďaka čomu je prístupná aj čitateľom, ktorí poznajú Nabokovovo dielo.
⬤ Niektoré interpretácie sa môžu zdať vynútené alebo nepresvedčivé, čo vedie k zmätku.
⬤ Boydova horlivá obhajoba jeho teórií môže byť prehnaná a môže uberať na pôžitku z románu ako umeleckej záhady.
⬤ Kvalita tlačenej knihy bola kritizovaná, niektoré výtlačky boli zle vyhotovené a ťažko čitateľné.
⬤ Niektorým čitateľom sa môže zdať, že podrobná analýza kazí pocit objavovania pre nováčikov v knihe Bledý oheň.
(na základe 11 čitateľských recenzií)
Nabokov's Pale Fire: The Magic of Artistic Discovery
Mnohí považujú Bledý oheň za majstrovské dielo Vladimira Nabokova. Tento román je označovaný za jeden z najvýraznejších raných príkladov postmoderny a stal sa slávnym testovacím príkladom teórií o čítaní, pretože sa v ňom zdanlivo nedá rozhodnúť medzi niekoľkými radikálne odlišnými interpretáciami. Má kniha dvoch rozprávačov, ako sa zdá na prvý pohľad, alebo jedného? Nakoľko ide o fantáziu a nakoľko o realitu? Čie sú to fantázie a čie realita? Brian Boyd, Nabokovov životopisec a doteraz hlavný zástanca myšlienky, že Bledý oheň má jedného rozprávača, Johna Shadea, teraz toto stanovisko odmieta a predkladá nové a prekvapivo odlišné riešenie, ktoré natrvalo zmení charakter kritickej diskusie o románe. Boyd tvrdí, že kniha má skutočne dvoch rozprávačov, Shadea a Charlesa Kinboteho, ale odhaľuje, že Kinbote mal pri písaní svojich častí zvláštnu a veľmi prekvapivú pomoc. Vo svetle tejto interpretácie sa Bledý oheň teraz javí ako výrazne menej postmoderný - a zaujímavejší než kedykoľvek predtým.
Boyd pri prezentácii svojich argumentov ukazuje, ako Nabokov navrhol Bledý oheň tak, aby čitatelia pri prvom čítaní urobili prekvapivé objavy a pri ďalších čítaniach ešte prekvapivejšie objavy, ak budú sledovať starostlivo pripravené stopy v románe. Boyd vedie čitateľa knihou krok za krokom a postupne odhaľuje hlboký vzťah medzi Nabokovovou etikou, estetikou, epistemológiou a metafyzikou. Ak Nabokov veľkoryso naplánoval román tak, aby bol prístupný na prvé prečítanie a zároveň obsahoval postupné pohľady prekvapenia, Boyd tvrdí, že je to preto, lebo si myslí, že za nevyčerpateľnosťou, zložitosťou a tajomstvom sveta sa skrýva hlboká veľkorysosť. Boyd tiež ukazuje, ako Nabokovov záujem o objavovanie čiastočne pramení z jeho práce vedca a učenca, a porovnáva procesy čitateľského a vedeckého objavovania.
Ide o hlbokú, provokatívnu a presvedčivú reinterpretáciu jedného z najväčších románov dvadsiateho storočia.
-- "Publishers Weekly".
