Hodnotenie:
Kniha sa stretla s polarizovanými kritikami, niektorí čitatelia ju považujú za brilantný výskum intelektuálnej histórie talianskeho fašizmu, zatiaľ čo iní ju kritizujú ako neúspech v snahe nanovo definovať fašizmus, ktorý sa odklonil od svojho zobrazenia ako násilnej ideológie. Kniha slúži ako historický prehľad a zároveň ako kritika súčasných politických paralel.
Výhody:Čitatelia oceňujú knihu pre jej informatívny obsah, prehľadnosť a hlbokú analýzu historického vývoja talianskeho fašizmu. Považuje sa za definitívne dielo na túto tému, ktoré predstavuje ucelené chápanie príslušných ideológií a ponúka nový pohľad na fašizmus presahujúci rámec násilia. Štýl písania je prístupný a nie príliš odborný, čím oslovuje široké publikum.
Nevýhody:Niektorí kritici považujú autorove závery za mylné a tvrdia, že zobrazenie fašizmu nedostatočne zachytáva jeho násilné a iracionálne aspekty. Existujú obavy z možného nesprávneho pochopenia textu ako schvaľovania alebo bagatelizovania negatívnych konotácií fašizmu. Potreba diferencovanej diskusie o tejto téme sa považuje za nedostatočnú.
(na základe 9 čitateľských recenzií)
Mussolini's Intellectuals: Fascist Social and Political Thought
Fašizmus sa tradične charakterizuje ako iracionálny a antiintelektuálny, prejavujúci sa výlučne ako zhluk mýtov, emócií, inštinktov a nenávisti. Táto intelektuálna história talianskeho fašizmu - výsledok štyroch desaťročí práce jedného z popredných odborníkov na túto tému v anglicky hovoriacom svete - poskytuje alternatívny opis. A. James Gregor tvrdí, že taliansky fašizmus bol síce chybným systémom viery, ale nebol ani viac, ani menej iracionálny ako iné revolučné ideológie dvadsiateho storočia. Gregor to zdôvodňuje tým, že po prvýkrát predstavuje chronologický opis hlavných intelektuálnych osobností talianskeho fašizmu a sleduje, ako sa myšlienky hnutia vyvíjali v reakcii na spoločenský a politický vývoj v Taliansku i mimo neho.
Gregor sleduje fašistické myšlienky od ich počiatkov v socialistickej ideológii približne v čase prvej svetovej vojny - keď bol sám Mussolini vodcom revolučného socializmu - cez ich vývoj do samostatného myšlienkového celku až po ich zničenie v druhej svetovej vojne. Na tejto ceste Gregor ponúka rozsiahle opisy niektorých významných mysliteľov talianskeho fašizmu vrátane Sergia Panunzia a Uga Spirita, Alfreda Rocca (Mussoliniho ministra spravodlivosti) a Júliusa Evolu, bizarnej a zlovestnej postavy, ktorá inšpirovala mnohé súčasné neofašistické smery.
Gregorovo rozprávanie odhaľuje chyby a napätia, ktoré sprevádzali fašistické myslenie od samého začiatku, ale ukazuje, že ak sa chceme vyrovnať s jedným z najdôležitejších politických hnutí dvadsiateho storočia, musíme pochopiť, že fašizmus mal vážne intelektuálne aj vnútorné korene.
