Recenzie čitateľov
Zhrnutie:V recenziách knihy Sekulárny vek 2.0 sa podrobne skúma návrat náboženského myslenia do moderného diskurzu, pričom sa vyvracia naratív lineárneho vývoja od náboženstva k sekularizmu. V recenziách sa uvádza, že súčasní vedci si čoraz viac uvedomujú komplexnosť ľudskej osobnosti a dôležitosť historických a filozofických súvislostí. Pfauova práca sa vyznačuje hlbokou textovou analýzou, zapája sa do zrozumiteľného rozhovoru o osobnosti, etike a zlyhaniach moderny pri náležitom vysvetľovaní týchto pojmov. Zjavná je však kritika plurality a nostalgie, ako aj obavy, že perspektíva knihy je prevažne katolícka.
Výhody:⬤ Hlboko sa zaoberá historickými textami a filozofickými myšlienkami týkajúcimi sa osobnosti.
⬤ Spochybňuje lineárne rozprávanie o vzostupe sekularizmu a uznáva oživenie náboženského diskurzu.
⬤ Ponúka prenikavú kritiku moderného myslenia a skúma zabudnuté tradície.
⬤ Dobre preskúmané a starostlivo vystavané rozprávanie.
⬤ Využíva prístup pozorného čítania, čím posilňuje akademické diskusie.
Nevýhody:⬤ Môže pôsobiť nostalgicky alebo príliš kriticky voči modernosti.
⬤ Potenciálna zaujatosť voči rímskokatolíckej perspektíve môže niektorých čitateľov odradiť.
⬤ Kritika niektorých protestantských tradícií sa môže zdať odmietavá alebo príliš zjednodušená.
⬤ Dĺžka a zložitosť textu môže odradiť náhodných čitateľov.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Obsah knihy:
Thomas Pfau v tejto brilantnej štúdii dokazuje, že strata základných pojmov v klasickej a stredovekej aristotelovskej filozofii spôsobila osudové oddelenie rozumu a vôle v európskom myslení. Pfau sleduje vývoj a prípadný úpadok kľúčových pojmov ľudského konania - vôle, osoby, úsudku, konania - od antiky cez scholastiku až po morálnu teóriu 18. storočia a jej kritickú revíziu v dielach Samuela Taylora Coleridgea. Táto štúdia, ktorá obsahuje rozsiahle kritické diskusie o Aristotelovi, gnosticizme, Augustínovi, Akvinskom, Ockhamovi, Hobbesovi, Shaftesburym, Mandevillovi, Hutchesonovi, Humovi, Adamovi Smithovi a Coleridgovi, tvrdí, že humanistické pojmy, ktoré sa títo autori snažia objasniť, nadobúdajú zmysel a význam len vtedy, ak sme pripravení pozitívne sa zaoberať ich predchádzajúcim používaním (a nie ho historizovať). Počnúc vzostupom teologického (a napokon aj sekulárneho) voluntarizmu sa zdá, že moderné myslenie je čoraz neochotnejšie a časom aj neschopnejšie zapojiť sa do hlbokej histórie svojich vlastných základných koncepcií, čím sa naše chápanie povahy a funkcie humanistického skúmania stáva čoraz viac rozkolísaným a nesúdržným.
Jedným z dôsledkov tohto posunu je, že morálne sebavyjadrenie intelektuálnych elít aj bežných občanov zaostáva, čo zase podporilo rozšírenú predstavu, že morálne a etické otázky sú len osobitným odvetvím skúmania, ktoré je do veľkej miery určované skôr názorom než dialogickým uvažovaním, úsudkom a praxou.
Jasným znakom tejto regresie je súčasná kríza štúdia humanitných vied, ktorých úloha je v prevažnej miere chápaná (a negatívne hodnotená) v zmysle vedeckých teórií, metód a cieľov. Konečnou obeťou tohto redukcionizmu sa stala samotná idea osobnosti a zánik adekvátneho etického jazyka. Minding the Modern nie je len kapitolou z dejín ideí; je to dôkladná fenomenologická a metafyzická štúdia koreňov dnešných ťažkostí.
