Metóda a šialenstvo: Skrytý príbeh izraelských útokov na Gazu

Recenzie čitateľov

Norman Finkelstein v knihe skúma udalosti operácie Lité olovo v Gaze, pričom poukazuje na vojnové zločiny spáchané prevažne Izraelom a zároveň sa zaoberá zložitosťou konfliktu. Autor poskytuje rozsiahly výskum a rozprávanie, ktoré odhaľuje fakty často zamlčované v mainstreamových médiách. Mnohé recenzie chvália Finkelsteina za jeho integritu, analytické schopnosti a podrobnú dokumentáciu, hoci niektoré ho kritizujú za to, že sa nezaoberá niektorými ekonomickými aspektmi.

Dobre prepracované, zasvätené rozprávanie, vynikajúca dokumentácia, ostré obvinenie oboch zúčastnených strán, zdôraznenie potláčaných faktov o izraelsko-palestínskom konflikte, silný analytický prístup a Finkelsteinova osobná dôveryhodnosť a integrita.

Niektorí recenzenti poznamenali, že kniha by mohla byť náročná na čítanie kvôli zobrazenej brutalite a že v nej chýbajú diskusie o ekonomických motiváciách súvisiacich so zásobami zemného plynu pri pobreží Gazy.

(na základe 14 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Method and Madness: The Hidden Story of Israel's Assaults on Gaza

Obsah knihy:

Za posledných päť rokov Izrael podnikol tri veľké útoky na 1,8 milióna Palestínčanov, ktorí sú uväznení za jeho blokádou pásma Gazy. Operácia Lité olovo (2008 - 9), operácia Pilier obrany (2012) a operácia Ochranné ostrie (2014) mali spolu za následok smrť približne 3 700 Palestínčanov. Medzitým bolo pri inváziách zabitých celkovo 90 Izraelčanov.

Na prvý pohľad sa tento sled výrazne neprimeraných útokov často zdal byť šialený a patologický. Vysokopostavení izraelskí politici od takéhoto vnímania neodrádzali, ba naopak, aktívne ho podporovali. Po útoku v rokoch 2008 - 9 sa vtedajšia izraelská ministerka zahraničných vecí Cipi Livniová pochválila: „Izrael počas nedávnej operácie preukázal skutočné chuligánstvo, ktoré som požadovala.“

Ako však uvádza Norman G. Finkelstein v tejto stručnej, paradigmu meniacej novej knihe, bližšie skúmanie motívov Izraela odhaľuje štát, ktorého opakované uchýlenie sa k divokej vojne zďaleka nie je iracionálne. Cieľom izraelských útokov je skôr sabotovať možnosť kompromisného mieru s Palestínčanmi, a to aj za podmienok, ktoré sú preň výhodné.

Finkelstein sa venuje aj machináciám okolo Goldstonovej správy z roku 2009, ktorú sponzorovala OSN, a bezúspešnému pokusu Turecka žiadať odškodnenie v OSN za zabitie svojich občanov počas útoku na flotilu s cieľom oslobodiť Gazu v roku 2010 a dokumentuje, ako sa Izrael opakovane vyhýbal zodpovednosti za to, čo sa dnes všeobecne považuje za vojnové zločiny.

Ďalej ukazuje, že hoci si ani jedna strana nemôže nárokovať na jednoznačné víťazstvo v týchto konfliktoch, vzniknutá patová situácia je pre Izraelčanov oveľa znesiteľnejšia ako pre obkľúčených občanov Gazy. Tvrdí, že stratégia masového nenásilného protestu by mohla byť väčším prísľubom palestínskeho víťazstva ako vojenský odpor, nech by bol akokoľvek odvážny.