Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha obsahuje zbierku zasvätených esejí Geršoma Scholema, ktoré sa zaoberajú zložitosťou mesianizmu, najmä v rámci judaizmu, a rozoberajú jeho historický kontext, vplyv sabbatizmu a ďalšie súvisiace mystické javy. Hoci je kniha chválená pre svoju intelektuálnu hĺbku a zásadný pohľad na mesiášske témy, pre niektorých čitateľov je akademický jazyk náročný na pochopenie.
Výhody:Fascinujúce prednášky a diskusie, prenikavé vysvetlenie antinomizmu, nevyhnutné pre pochopenie mesiášskych impulzov v rôznych náboženstvách, komplexné skúmanie historického vplyvu mesianizmu na judaizmus, dobre spracované eseje významného vedca.
Nevýhody:Zložitý jazyk, ktorý môže byť pre laického čitateľa mätúci, niektoré časti potenciálne ťažko zrozumiteľné kvôli používaniu ezoterickej terminológie.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Messianic Idea in Judaism: And Other Essays on Jewish Spirituality
Obsah knihy:
Geršom Scholem bol majstrom historických štúdií o kabale. Keď začal pracovať na tomto zanedbanom poli, zopár ľudí, ktorí študovali tieto texty, boli buď amatéri, ktorí hľadali okultnú múdrosť, alebo staromódni kabalisti, ktorí hľadali usmernenie na svojich duchovných cestách.
Jeho práca sa rozchádzala s názorom učencov predchádzajúceho storočia v oblasti judaistiky - die Wissenschaft des Judentums, Veda o judaizme -, ktorých orientáciu odmietal a ich „ignorovanie najdôležitejších aspektov židovského národa ako kolektívnej entity: nazval formou ‚cenzúry židovskej minulosti‘. Hlavní zakladatelia moderných židovských historických štúdií v 19. storočí, Leopold Zunz a Abraham Geiger, kabalu ignorovali; nezapadala do ich opisu židovského náboženstva ako racionálneho a hodného úcty „osvietených“ myslí.
Jedinou výnimkou bol historik Heinrich Graetz. Venoval značnú pozornosť jej textom a jej najvýbušnejšiemu predstaviteľovi, falošnému Mesiášovi Sabbatai Zevimu, ale Graetz vykreslil kabalu a všetko, čo z nej vychádzalo, ako nedôstojnú vzburu z podzemia židovského života proti jeho rozumnému, zákony dodržiavajúcemu a vzdelanému hlavnému prúdu.
Scholem viedol pokračujúcu polemiku so Zunzom, Geigerom a Graetzom tým, že priblížil židovskú minulosť, ktorá bola pestrejšia, vitálnejšia a zaujímavejšia, než by mohol odhaliť akýkoľvek idealizovaný portrét. -- z predslovu Arthura Hertzberga, 1995.
