Mesiáš a trón: Židovská mystika Merkaba a ranokresťanská reč o povýšení

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje hlbokú analýzu ranej kristológie, pričom zdôrazňuje jej prepojenie so židovskými apokalyptickými tradíciami a mystikou. Eskola kritizuje predchádzajúce teórie o vývoji kristológie tým, že ukazuje, ako ranokresťanské myslenie využívalo existujúce židovské koncepty na vyjadrenie vyvýšenia a božskej podstaty Krista.

Kniha je dobre preskúmaná a vedecky spracovaná a ponúka nový pohľad na nanebovstúpenie a povýšenie Krista. Účinne spája ranokresťanské spisy so židovskou mystikou, čím sa stáva cenným zdrojom informácií pre študentov novozákonných štúdií a záujemcov o počiatky kresťanstva.

Niektorí čitatelia môžu považovať akademický charakter knihy za hutný alebo náročný, najmä ak nie sú oboznámení so židovskou mystikou alebo ranokresťanským myslením.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Messiah and the Throne: Jewish Merkabah Mysticism and Early Christian Exaltation Discourse

Obsah knihy:

Ovplyvnila židovská trónna mystika, tzv. "merkaba mystik", vznik a formovanie najstaršej kristológie povýšenia? Autor predstavuje kristológiu vzkriesenia ako súčasť židovsko-kresťanskej tradície merkaba.

Kristovo povýšenie sa opisovalo ako nebeská cesta, ktorá vyvrcholila jeho zasadnutím na trón božskej slávy. Kresťanskí autori skutočne využívali symbolický svet, obrazy a metafory judaizmu druhého chrámu. Diskurz o povýšení, ktorý predkladajú, je však úplne nový. Jednoduché typologické vysvetlenie nedokáže vysvetliť povahu ranej kristológie. Kristus nebol zobrazovaný ako nebeská anjelská postava ani ako povýšený patriarcha. Bol opísaný ako intronizovaný Boží Syn, ktorého vláda je večná.

Využitím jazykových a literárnych metód Eskola rekonštruuje naratívnu štruktúru christologických výrokov. Rozpoznal niekoľko rôznych rozprávaní, z ktorých každé vyjadruje jednu z foriem tzv. kresťanskej tradície merkaba. V Novom zákone sa Kristovo zmŕtvychvstanie interpretovalo v zmysle exaltovaného diskurzu, kultového diskurzu a súdneho diskurzu.

Každý z nich vytvoril iný príbeh o vyvýšenom Kristovi. Nový prístup ďalej vrhá svetlo napríklad na myšlienku tzv. adopčnej kristológie. V ranej židovsko-kresťanskej exaltačnej kristológii neexistoval koncept adopcie. Exaltovaný Kristus na tróne slávy nebol považovaný len za zbožného Žida, ktorý sa vydáva na nebeskú cestu, ale za božského Spasiteľa sveta. Intertextuálna transformácia židovských koncepcií zdôrazňovala Kristovo panstvo ako nebeského kráľa. Vyznávanie Krista ako Pána realizovalo zároveň jadro tradičnej židovskej zbožnosti - vieru v Boha ako nebeského kráľa a vernosť Bohu.