Hodnotenie:
Cieľom knihy Iana Morrisa „The Measure of Civilization“ (Meradlo civilizácie) je kvantifikovať sociálny rozvoj v jednotlivých civilizáciách v priebehu času pomocou indexu sociálneho rozvoja. Recenzenti oceňujú hĺbku výskumu a metodológiu, ale upozorňujú na štylistické a koncepčné nedostatky. Kniha je považovaná za menej ambicióznu ako Morrisova predchádzajúca práca, ale je sústredenejšia a podrobnejšia, hoci sa prikláňa k akademickej prísnosti, čo ju robí menej prístupnou pre bežných čitateľov.
Výhody:⬤ Poskytuje podrobný opis indexu sociálneho rozvoja, ktorý umožňuje porovnávanie civilizácií v čase.
⬤ Syntéza historickej a archeologickej literatúry je pôsobivá.
⬤ Obsahuje cennú bibliografiu pre ďalšie čítanie.
⬤ Ponúka zaujímavú metodológiu analýzy zložitých sociálnych javov.
⬤ Mnohí ju považujú za podnetnú a za významný príspevok do oblasti histórie.
⬤ Niektorí čitatelia považujú štýl písania za kľukatý a ťažko zrozumiteľný.
⬤ Použitie kvantitatívnych metód pri kvalitatívnych témach vyvoláva obavy o validitu.
⬤ Obsahuje niektoré faktické nepresnosti a tvrdenia, ktoré môžu byť kontroverzné.
⬤ Považuje sa za príliš odbornú pre bežných čitateľov, keďže je zameraná na vedecké publikum.
⬤ Niektorí považujú spoliehanie sa na čísla a štatistiky za ohromujúce alebo nezmyselné.
(na základe 16 čitateľských recenzií)
The Measure of Civilization: How Social Development Decides the Fate of Nations
Prelomový pohľad na spoločenský vývoj Západu a Východu od konca doby ľadovej až po súčasnosť
V posledných tridsiatich rokoch sa viedli vášnivé diskusie o tom, ako sa vyvíjajú civilizácie a prečo sa Západ stal takým mocným. Kniha Meradlo civilizácie predstavuje úplne nový spôsob skúmania týchto otázok a poskytuje nové nástroje na hodnotenie dlhodobého rastu spoločností. Pomocou prelomového číselného indexu spoločenského vývoja, ktorý porovnáva spoločnosti v rôznych časoch a na rôznych miestach, oceňovaný autor Ian Morris predkladá rozsiahle skúmanie vývoja Východu a Západu v priebehu 15 000 rokov od konca poslednej doby ľadovej. Ponúka prekvapivé závery o tom, kedy a prečo Západ začal dominovať svetu, a nové perspektívy pre uvažovanie o dvadsiatom prvom storočí.
Morrisov index, ktorý prispôsobuje prístup OSN k meraniu ľudského rozvoja, rozdeľuje sociálny rozvoj na štyri znaky - zachytávanie energie na obyvateľa, organizáciu, informačné technológie a schopnosť viesť vojnu - a na kvantifikáciu modelov využíva archeologické, historické a súčasné vládne údaje. Morris odhaľuje, že po 90 % času od poslednej doby ľadovej bol najvyspelejším regiónom sveta západný koniec Eurázie, ale v rozpore s tým, čo si kedysi mysleli mnohí historici, bolo približne 1 200 rokov - približne od roku 550 do roku 1750 n. l. -, keď bol východoázijský región vyspelejší. Až koncom 18. storočia n. l., keď severozápadní Európania využili energiu zachytenú vo fosílnych palivách, sa Západ dostal dopredu.
Kniha Meradlo civilizácie rieši niektoré z najväčších diskusií v globálnych dejinách a predkladá inovatívne nástroje na určenie minulých, súčasných a budúcich hospodárskych a sociálnych trendov.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)