Menšie zlo: politická etika vo veku teroru

Recenzie čitateľov

V recenziách knihy Michaela Ignatieffa sa zdôrazňuje jej skúmanie krehkej rovnováhy medzi občianskymi slobodami a národnou bezpečnosťou v kontexte terorizmu. Autor uvádza historické príklady a etické úvahy a obhajuje pragmatický prístup, ktorý niekedy akceptuje „menšie zlo“ v mene bezpečnosti. Kniha je vo všeobecnosti dobre prijímaná pre svoj podnetný obsah, hoci niektoré kritiky sa zameriavajú na jej zdanlivú kazateľskosť a filozofické nezrovnalosti.

⬤ Podnetná a hlboká, najmä pre študentov politiky a občianskych slobôd.
⬤ Zaoberá sa skutočnými historickými príkladmi a etickými dilemami.
⬤ Poskytuje nezaujatý a praktický pohľad na výzvy, ktorým demokracie čelia pri reakcii na terorizmus.
⬤ Uznáva nevyhnutnosť niektorých dočasných opatrení a zároveň zdôrazňuje, že by sa mali považovať za „menšie zlo“.
⬤ Dobre preskúmaný a ponúka cenný historický kontext.

⬤ Niektorí čitatelia ju považujú za hutnú a ťažko sa do nej zapájajú.
⬤ Kritika autorových argumentov zahŕňa tvrdenia o povrchnom myslení a nedôslednosti.
⬤ Rozprávanie môže na určité publikum pôsobiť ako kázanie.
⬤ Niektorí recenzenti vyjadrujú nesúhlas s koncepciou akceptovania akejkoľvek straty občianskych slobôd a argumentujú proti nevyhnutnosti ním navrhovaných riešení.
⬤ Kritika Ignatieffových minulých politických názorov a rozhodnutí, ktoré niektorí považujú za znepokojujúce.

(na základe 12 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Lesser Evil: Political Ethics in an Age of Terror

Obsah knihy:

Musíme bojovať proti terorizmu terorom, proti atentátu atentátom a proti mučeniu mučením? Musíme obetovať občiansku slobodu, aby sme chránili verejnú bezpečnosť?

V dobe terorizmu môže byť pokušenie bezohľadnosti ohromujúce. Ale aj opačným smerom nás ťahá obava, že násilná reakcia na násilie nás morálne odlíši od našich nepriateľov. V súčasnosti asi neexistuje väčšia politická výzva ako snaha vyhrať vojnu proti terorizmu bez toho, aby sme stratili svoju demokratickú dušu. Michael Ignatieff sa k tejto výzve stavia čelom s kombináciou tvrdého idealizmu, historickej citlivosti a politického úsudku, ktoré z neho urobili jeden z najvplyvnejších hlasov v medzinárodných záležitostiach súčasnosti.

Ignatieff tvrdí, že sa nesmieme vyhýbať použitiu násilia - že sila zďaleka neohrozuje liberálnu demokraciu, ale môže byť nevyhnutná na jej prežitie. Jej použitie však musí byť uvážené a nesmie byť programom mučenia a pomsty. A nesmieme si nahovárať, že všetko, čo robíme v mene slobody a demokracie, je dobré. Možno musíme zabíjať, aby sme bojovali proti väčšiemu zlu, akým je terorizmus, ale nikdy sa nesmieme tváriť, že je to niečo lepšie ako menšie zlo.

Ignatieff v tejto súvislosti sleduje moderné dejiny terorizmu a boja proti nemu, od nihilistov v cárskom Rusku a milícií vo Weimarskom Nemecku až po IRA a bezprecedentnú hrozbu Al-Káidy s jej samovražednými agentmi, ktorí sa usilujú o masové ničenie. Ukazuje, že najsilnejšou odpoveďou na teror bola sila, rozhodná a priama, ale rovnako dôležitá - zdržanlivá. Verejná kontrola a politická etika, ktoré motivujú k zdržanlivosti, dávajú demokracii aj jej najsilnejšiu zbraň: morálnu silu vydržať, keď sa vyčerpá zúrivosť pomsty a nenávisti.

Kniha vychádza z Giffordových prednášok prednesených na Edinburskej univerzite v roku 2003.

-- "New York Times Book Review".