Materinský jazyk: Sága o troch generáciách balkánskych žien

Recenzie čitateľov

Materinský jazyk od Táni Romanovovej sú dojímavé memoáre zachytávajúce strastiplné zážitky rodiny, ktorá prežila významné historické otrasy na Balkáne, pričom sa zameriavajú na témy vysídlenia, lásky a odolnosti naprieč generáciami. Kniha ponúka hlboký pohľad na zložitú históriu regiónu, ktorý sa prelína s osobnými príbehmi o ťažkostiach a prežití.

⬤ Dobre preskúmaná a majstrovsky napísaná
⬤ ponúka cenné historické poznatky
⬤ nájde odozvu u každého, kto pozná migračné príbehy
⬤ emotívne a hrejivé
⬤ zachytáva zložitosť identity a rodinných väzieb
⬤ pútavé rozprávanie, vďaka ktorému sa história stáva príbuznou.

⬤ Rozprávanie môže byť rozvláčne a môže mu chýbať dynamické rozprávanie
⬤ niektorí čitatelia ho môžu bez silného vzťahu k téme ťažko vstrebať
⬤ pre tých, ktorí nepoznajú balkánsku históriu, môže byť hutné.

(na základe 55 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Mother Tongue: A Saga of Three Generations of Balkan Women

Obsah knihy:

Aký je váš materinský jazyk? Na najjednoduchšie otázky je niekedy potrebná kniha. To je aj prípad príbehu Táni Romanovovej.

Materinský jazyk je skúmaním životov prežitých v chaose časti sveta známej ako Balkán. Sleduje osudy troch generácií žien - Kataríny, Zory a Táni - v priebehu posledných sto rokov. Sleduje krajiny, ktoré sa rozpadli, formovali a reformovali. Krajiny, ktoré boli dobyté a podrobené fašistami, nacistami a nacionalistami. Životy prežité v exile, v utečeneckých táboroch, v nových svetoch.

Akým jazykom ste hovorili so svojou matkou? Akým jazykom ste hovorili so svojím otcom? Akým jazykom ste hovorili so svojím bratom? Pre Táňu Romanovovú existujú tri rôzne odpovede na tieto otázky.

Hovorila si svojím materinským jazykom s niekým iným okrem svojej matky? To je najbizarnejšia otázka zo všetkých. Ale pre Táňu Romanovovú je odpoveď nie. So svojou matkou hovorila jedinečným jazykom, ktorým dodnes plynule hovorí. A mimochodom, nebol to rodný jazyk jej matky.

Jazykom je srbčina. Tanjina matka bola Chorvátka. Jej otec bol Rus. Tania sa narodila v Srbsku, ale odišla, keď mala šesť mesiacov. Spolu s bratom vyrastali v San Franciscu a hovorili po anglicky. Do svojich dvoch rokov nehovorila žiadnym jazykom.

Tania nevie, prečo s matkou Zorou hovorila po srbsky, a nie po chorvátsky. Nikdy ju nenapadlo sa na to spýtať, kým nezačala písať svoje memoáre. A vtedy už jej matka nebola medzi nami.

Krajina narodenia uvedená v Taninom americkom pase sa počas štyroch po sebe nasledujúcich obnovení zmenila štyrikrát. Až do prvého prípadu verila, že krajina narodenia je pevný bod. Dnes to vie lepšie.

Vydajte sa s ňou na cestu časom a históriou, na ktorej hľadá odpovede a niektoré aj nachádza.