Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 8 hlasoch.
The Letter to the Romans: Paul among the Ecologists
"Čo Boh spojil, nech nikto nerozlučuje" je mottom tohto komentára. Proti prevládajúcej teologickej tradícii, podľa ktorej sa Boží súcit týka len ľudí, a nie aj neľudského stvorenia a zeme, Tonstad pozdvihuje svoj protestný hlas.
Opomenutia "rozdeľovania" sú také monumentálne, že len obnovené čítanie Listu Rimanom od základov môže dúfať v ich odstránenie. Ak čítame List Rimanom Tonstadovými očami, zistíme, že Pavol hovorí o Kristovej vernosti, a nielen o viere v Krista; že opisuje hriech z celospoločenského hľadiska, a nielen ako problém jednotlivcov; jeho záhadné "ja" v 7. kapitole Listu Rimanom možno chápať ako rozprávanie príbehu Evy, a nielen ako prerozprávanie vlastného životopisu; a uvidíme, že Pavol dáva hlas neľudskému stvoreniu a zemi v takej miere, akú inde v Biblii počujeme len v Starom zákone a, samozrejme, takmer nikdy na kazateľnici alebo v seminári.
Ukáže sa, že teológia Listu Rimanom je skôr inkluzívnou teológiou Božieho súcitu než teológiou svojvoľne uplatňovanej Božej zvrchovanosti. Na teologickom základe súcitu Pavol načrtne etickú víziu súcitu v ľudskom spoločenstve, s ohľadom na občianstvo a vládu, a v zmiešanom spoločenstve Židov a pohanov v domácich cirkvách v Ríme.
Pavlova ekologická bona fides je neoddeliteľná od jeho teologickej vízie a nie je vnucovaná zvonka; jeho výzva k milosrdenstvu sa spája s najlepšími a najnaliehavejšími pocitmi súčasných ekológov. V pozoruhodnej reciprocite medzi teológiou a ekológiou v liste Rimanom Pavol ukazuje, čo Boh spojil, a ešte lepšie, čo Boh urobil, aby spojil všetko, čo je rozdelené.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)