Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha prináša sériu rozhovorov s filozofom Pierrom Hadotom, v ktorých sa zameriava na jeho názory na filozofiu ako praktický spôsob života, pričom zdôrazňuje význam nadväzovania kontaktov s antickými filozofiami, najmä so stoicizmom. Recenzenti vo všeobecnosti chvália Hadotove hlboké znalosti, schopnosť inšpirovať čitateľov a obsah knihy, ktorý podnecuje k zamysleniu. Niektoré kritiky však zdôrazňujú jej akademický charakter a naznačujú, že poznatky môžu byť menej použiteľné pre jednotlivcov, ktorí nepatria do kategórie „privilegovaných intelektuálov“.
Výhody:⬤ Hadotove hlboké znalosti a učenosť žiaria a poskytujú pohľad na rôzne filozofické tradície.
⬤ Kniha podnecuje k zamysleniu a inšpiruje čitateľov, aby filozofické učenie aplikovali vo svojom živote.
⬤ Ponúka jedinečný pohľad na filozofiu ako na prax, a nie len ako na teoretickú disciplínu.
⬤ Hadot je uznávaný ako veľmi inteligentný a výstižný spisovateľ.
⬤ Rozhovory odhaľujú Hadotovu osobnú integritu a vášeň pre filozofiu.
Nevýhody:⬤ Kniha môže byť náročná pre začiatočníkov, ktorí nie sú oboznámení s Hadotovým dielom alebo filozofickými koncepciami.
⬤ Niektorí čitatelia majú pocit, že je určená predovšetkým akademickému alebo privilegovanému publiku, takže je menej zrozumiteľná pre širokú populáciu.
⬤ Zameranie na život v prítomnom okamihu sa niektorým môže zdať príliš zjednodušujúce, ignorujúce zložitosť šťastia a naplnenia.
(na základe 10 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Present Alone Is Our Happiness: Conversations with Jeannie Carlier and Arnold I. Davidson
Obsah knihy:
V tejto knihe s brilantnou erudíciou a precíznosťou Pierre Hadot vysvetľuje, že pre starých ľudí sa filozofia neredukovala na budovanie teoretického systému: bola to predovšetkým voľba, ako žiť svoj život.
Hadot, jeden z najvplyvnejších historikov antickej filozofie na svete, vie využiť starovekých filozofov na objasnenie významu ich myšlienok pre súčasný život. V tejto knihe, ktorá je ideálnym úvodom k Hadotovej vedeckejšej knihe Čo je antická filozofia?, sa dozvedáme, že byť epikurejcom neznamená len myslieť ako epikurejec; znamená to osvojiť si spôsob života, v ktorom je obmedzenie túžob podmienkou šťastia.
Byť aristotelikom podobne znamená zvoliť si život, ktorý zahŕňa kontempláciu, a byť kynikom znamená nasledovať Diogena v jeho odmietaní každodenných konvencií a mentality bežných ľudí. Ak toľko antických filozofov zakladalo školy, vysvetľuje Hadot, bolo to práve preto, že navrhovali, ako žiť každodenný život. Tu sa dozvedáme, že dejiny filozofie boli niečím viac než len diskurzom.
Zakladajúce texty gréckej filozofie boli napokon zápisky z ústnych cvičení uskutočňovaných za konkrétnych okolností a v konkrétnom kontexte, najčastejšie dialógom medzi študentmi a konkrétnymi účastníkmi rozhovoru, ktorí chceli osvetliť reálnu existenciu svojich študentov. Obrovským prínosom tejto knihy, ktorá zároveň dojímavým spôsobom sleduje Hadotovu osobnú cestu, je pripomenúť nám prostredníctvom priameho jazyka a početných príkladov to, čo teoretický aspekt filozofie často maskuje: jej životný a existenciálny rozmer.
